Vyšehrad (hradisko)

Vyšehrad (829,1 m n. m.) je hradisko na rovnomennom vrchu v pohorí Žiar, nad obcou Jasenovo a časťou obce Nitrianske Pravno – Vyšehradné.

Vyšehrad
vrcholové hradisko
Vyšehrad od východu
Štát	Slovensko
Región	Žilinský a Trenčiansky kraj
Okres	Prievidza a Turčianske Teplice
Pohorie	Žiar
Nadmorská výška	829,1 m n. m.
Súradnice	48°52′34″S 18°41′57″V
Najľahší výstup	Z Vyšehradského sedla po na vrchol.
Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja Poloha v rámci Žilinského kraja Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Vyšehrad (Žiar)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Sedlo pod Vyšehradom bolo strategickým prechodom z Ponitria do Turca, využívaným už v počiatkoch osídľovania Slovenska. Na ťažko prístupnom vrchu Vyšehrad tak od mladšej doby kamennej možno badať stopy osídlenia. Výrazné stopy sa v lokalite spájajú s bronzovou dobou a ľudom lužickej kultúry (1200 – 700 pred Kr.), ako aj s neskoršou železnou dobou (750 pred Kr. – 0), z ktorých sa tu našlo množstvo nálezov.

Najvýznamnejšiu úlohu zohralo hradisko v období Veľkej Moravy, kedy bolo centrom regiónu. Osídľovanie územia na sever si vyžadovalo budovať opevnené miesta, z ktorých sa rozširovala moc z Ponitria do Turca, na Oravu či Liptov. Obrannú a obchodnú funkciu výšinného hradiska postupne preberali okolité osady a po zániku Veľkej Moravy upadol i jeho význam.

V 13. storočí sa objavujú prvé písomné správy o Vyšehrade, ktorý spravoval rod Diviackovcov. Z roku 1277 pochádza správa, že po mongolskom vpáde sa Vyšehrad spomínal už len ako bývalý hrad. V 15. storočí sa časť bratríkov, prenasledovaných kráľovskými vojskami, uchýlila aj na Vyšehrade. Z tohto obdobia pochádzajú nálezy zbraní, rozličných železných predmetov, súčastí konských postrojov, hlásny roh, ale najmä mincí z 2. polovice 15. storočia.

Územie na vrchole je súčasťou NPR Vyšehrad.