Zámok Třeboň

Zámok Třeboň je zámok patriaci k najväčším zámockým komplexom v Česku. O jeho rozsahu svedčí viac než 100 obytných miestností. Budovy třeboňského zámku tvoria západné čelo Masarykovho námestia, na ktoré zámocký areál plynulo nadväzuje. Vďaka svojej polohe na juhozápadnej strane historického mestského centra Třebone, v tesnom susedstve komplexu domov Zlatá hvězda, tvorí tento honosný renesančný zámok neodmysliteľnú súčasť mesta.

Zámok Třeboň – nádvorie

Dejiny
Severná brána z Masarykovho námestia

Na mieste dnešného zámockého areálu stál pôvodne panský dvorec, postupne prestavaný na kamenný hrádok, zmieňovaný po prvé v roku 1374. V roku 1562 zachvátil mesto požiar, ktorý zasiahol i tento vtedajší hrad. Vilém z Rožmberka preto poveril staviteľa Antonína Ericera rozsiahlymi prestavbami starých budov na renesančný zámok. Túto prestavbu dokončil v dobe Petra Voka ďalší významný architekt Dominik Cometta. Po smrti posledného z Rožmberkovcov (r. 1611) zdedili zámok Švamberkovci, ktorí prišli o väčšinu svojho majetku po bitke na Bielej hore.

Ďalší mocný rod, Schwarzenbergovci, ktorí Třeboň vlastnili od roku 1660, obohatili zámok barokovými dostavbami, najmä na vonkajšom nádvorí. Kniežací rod Schwarzenbergovcov vlastnil zámok až do roku 1940, kedy ho zabralo gestapo. Po vojne v roku 1945 bola pre zámok zavedená národná správa a v roku 1947 bol znárodnený.

Väčšiu časť zámku dnes zaujímajú depozitáre Štátneho oblastného archívu. Nachádza sa tu okrem iného aj rožmberský archív, ktorý je jedným z najcennejších európskych šľachtických archívov. Rada archiválií je kultúrnou pamiatkou; najstaršia uložená listina pochádza z roku 1184.

Väčšiu časť nádvoria obklopujú renesančné hospodárske a správne budovy. Väčšinu fasád zdobia sgrafitá. Na nádvorí stojí studňa z roku 1712, postavená podľa návrhu P. I. Bayera, s pozoruhodnou plastikou havrana ďobajúceho Turka. Pripomína víťazstvo Adolfa Schwarzenberga nad Turkami pri Győri.

Zámocký park

V miestach dnešného zámockého parku dal renesančnú záhradu vybudovať Petr Vok z Rožmberka už na začiatku 17. storočia, počas tridsaťročnej vojny však bola dvakrát úplne zničená.

Zásadnú zmenu pre úpravu záhrady do súčasnej podoby anglického krajinárskeho parku znamenal až rok 1804, kedy bola tiež vysadená veľká kolekcia stromov a ďalších drevín. K ďalšiemu obohateniu parku o exotické rastliny, kvetinový parter a bazénik s vodotryskom prišlo v období, kedy zámok vlastnil knieža Jan Adolf II. Schwarzenberg.

Mesto Třeboň i tento zámocký park navštívil v rokoch 1919 a 1925 oficiálno prvý Česko-Slovenský prezident Tomáš Garrigue Masaryk.[1] [2]

Súčasnosť

Štátny zámok Třeboň, ktorý je od roku 1958 národnou kultúrnou pamiatkou, dnes spravuje Národný pamiatkový ústav, Územné odborné pracovisko v Českých Budějoviciach.

Zámok dnes ponúka svojim návštevníkom 3 prehliadkové trasy a expozície:

  • Rožmberské renesančné interiéry
  • Súkromné Schwarzenbergské apartmány
  • Koniareň, psia kuchyňa a kasematy

Súčasťou zámockého areálu je teiž expozícia Dům přírody Třeboňska (do roku 2010 bol názov expozície Třeboňsko – krajina a lidé), ktorá je stálou expozíciou s návštevníckym strediskom. Je venovaná prírode a krajine CHKO Třeboňsko, kúpeľníctvu, rybníkárstvu a vývoju hospodárskeho využívania krajiny.

Galéria
  • Zámocké nádvorie
  • Zámocké nádvorie
  • Rožmberská brána
  • Interiér zámockého archívu
  • Sluneční hodiny

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třeboň (zámek) na českej Wikipédii.

  1. PRECLÍK, Vratislav: Prezident Masaryk v novém samostatném státě právě před sto lety (Vánoce 1919), in Čas: časopis Masarykova demokratického hnutí (Journal of the Masaryk Democratic Movement), říjen – prosinec 2019, roč. XXVII., čís. 128. ISSN 1210-1648, str. 7 - 13
  2. PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. Kniha book, 219 pages, first issue vydalo nakladatelství libri Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná-Mizerov) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (In Association with the Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp. 8 - 52, 57 - 120, 124 - 128, 140 - 148, 184 - 210
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.