William G. Kaelin

William G. Kaelin Jr. (* 23. november 1957, New York, New York, USA) je americký onkológ a profesor medicíny na Harvard University. Jeho laboratórium sa zaoberá skúmaním bielkovín potláčajúcich nádorový supresorový gén. Je tiež držiteľom ceny Lasker Award, ASCO Science of Oncology Award, AACR Princess Takamatsu Award.[1][2] V roku 2019 dostal spoločne s Petrom Ratcliffom a Greggom Semenzom Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za objav spôsobu ako bunky vnímajú a prispôsobujú sa dostupnosti kyslíka.[3][4]

Nositeľ Nobelovej ceny
William G. Kaelin
Narodenie23. november 1957 (63 rokov)
New York, New York, USA
Alma materDuke University
ManželkaCarolyn Kaelin (1988 - z. 2015)
Deti2
 Biografický portál

Životopis

Do roku 1982 študoval matematiku, chémiu a medicínu na Duke University. Následne pracoval v laboratóriu lekára Davida Livingstona, kde zaznamenal svoje prvé úspechy pri štúdiu retinoblastómu.[5] V roku 1992 založil vlastné laboratórium, v ktorom skúmal dedičné ochorenia, ako Von Hippelova-Lindauova choroba. V roku 2002 sa stal profesorom na lekárskej fakulte Harvard University.[6]

V roku 2008 sa stal asistentom riaditeľa Dana–Farber/Harvard Cancer Center. Jeho výskum sa v tejto inštitúcii zameral predovšetkým na pochopenie úlohy mutácií v nádorových supresorových génoch pri vývoji rakoviny. Jeho hlavné vedecké práce pojednávali o génoch pre potláčanie retinoblastómu, Von Hippelovej-Lindauovej choroby a nádorovom proteíne p53. Jeho výskum financovali National Institutes of Health, American Cancer Society, Doris Duke Charitable Foundation a ďalšie inštitúcie.[7] Pôsobí ako člen správnej rady Eli Lilly and Company[6] a vedeckého poradného výboru Stand Up to Cancer.[8]

Od roku 1988 bol ženatý s lekárkou Carolyn Kaelinovou až do jej smrti na rakovinu v roku 2015. Mali spolu dve deti.[9]

Výskum
Ilustrácia toho, ako bunky vnímajú a prispôsobujú sa dostupnosti kyslíka.

Po postgraduálnom štúdiu v roku 1992 založil laboratórium v ​​Dan-Farberovom inštitúte, aby pokračoval vo výskume supresie nádorov. Zaoberal sa predovšetkým Von Hippelovou-Lindauovou chorobu (VHL). Bolo známe, že nádory VHL zapríčinené génovou mutáciou sú angiogénne a spôsobujú, že krvné cievy vylučujú erytropoetín (EPO); hormón, ktorý je prirodzeným produktom tela, ktoré jeho vylučovaním reaguje na hypoxiu (nízku hladinu kyslíka) v krvi. Kaelin predpokladal, že môže existovať súvislosť medzi tvorbou nádorov VHL a neschopnosťou tela detegovať kyslík.[10] Jeho výskum zistil, že v oblastiach výskytu VHL sú gény exprimované ako kritický proteín v procese EPO, ale je v nich potlačená mutácia. Tento výsledok bol v súlade s prácou Petra Ratcliffea a Gregga Semenza, ktorí identifikovali dvojdielny proteín, tzv. faktory indukujúce hypoxiu (HIF), ktoré sú nevyhnutné pre produkciu EPO a vyvolávané hladinou kyslíka v krvi. Kaelin zistil, že proteín VHL pomáha regulovať HIF a u subjektov, kde proteíny VHL nie sú prítomné, HIF produkuje EPO a vedie tak k rakovine. Kombinovaná práca Kaelina, Ratcliffea a Semenzu objavila ako bunky detegujú a reagujú na hladinu kyslíka v krvi, a viedla k vývoju liekov, ktoré pomáhajú pacientom s anémiou a zlyhaním obličiek.[11]

Vybrané ocenenia
  • NIH Physician-Scientist Award (1990)[2]
  • Richard and Hinda Rosenthal Foundation Award, AACR (2006)[12]
  • Doris Duke Distinguished Clinical Investigator Award (2006)[13]
  • Duke University School of Medicine Distinguished Alumni Award (2007)[14]
  • Členstvo v National Academy of Medicine (2007)[15]
  • Canada Gairdner International Award (2010)[16]
  • Členstvo v United States National Academy of Sciences (2010)[17]
  • Stanley J. Korsmeyer Award (2012)[18]
  • Grand Prix scientifique de la Fondation Lefoulon-Delalande (2012)[19]
  • Steven C. Beering Award (2014)[20]
  • Wiley Prize in Biomedical Sciences (2014)[21]
  • Členstvo v AACR Academy (2014)[22]
  • Science of Oncology Award, ASCO (2016)[23]
  • AACR Princess Takamatsu Memorial Lectureship (2016)[24]
  • Albert Lasker Award for Basic Medical Research (2016)[25]
  • Massry Prize (2018)[26]
  • Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu[3]

Referencie
  1. Dr. William G. Kaelin, Jr., to Receive 2016 Science of Oncology Award. asco.org, 2016-5-26. (po anglicky)
  2. About William Kaelin [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  3. The Nobel Prize in Physiology or Medicine 2019 [online]. NobelPrize.org, [cit. 2019-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. KOLATA, Gina; SPECIA, Megan. Nobel Prize in Medicine Awarded for Research on How Cells Manage Oxygen - The prize was awarded to William G. Kaelin Jr., Peter J. Ratcliffe and Gregg L. Semenza for discoveries about how cells sense and adapt to oxygen availability.. The New York Times, 2019-10-7. Dostupné online [cit. 2019-10-08]. (po anglicky)
  5. William G. Kaelin, Jr., MD - HHMI.org [online]. hhmi.org, [cit. 2017-04-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. William G. Kaelin, Jr., M.D.. lilly.com. Dostupné online [cit. 2017-04-16]. (po anglicky)
  7. Home page kaelin lab. harvard.edu. Dostupné online [cit. 2017-04-16]. (po anglicky)
  8. William G. Kaelin Jr., MD. aacr.org. Dostupné online. (po anglicky)
  9. GRADY, Denis. Carolyn Kaelin, Breast Cancer Surgeon, Patient Advocate and Patient, Dies at 54. The New York Times, 2015-9-9. Dostupné online [cit. 2017-04-16]. (po anglicky)
  10. HURST, Jillian H.. William Kaelin, Peter Ratcliffe, and Gregg Semenza receive the 2016 Albert Lasker Basic Medical Research Award. The Journal of Clinical Investigation, 2016-9-13, roč. 126, čís. 10, s. 3628–3638. Dostupné online. ISSN 0021-9738. DOI: 10.1172/JCI90055. PMID 27620538. PMC: 5096796. (po anglicky)
  11. LEDFORD, Heidi; CALLAWAY, Ewen. Biologists who decoded how cells sense oxygen win medicine Nobel. Nature, 2019-10-7. Dostupné online [cit. 2019-10-09]. (po anglicky)
  12. AACR Richard and Hinda Rosenthal Memorial Award Recipients [online]. American Association for Cancer Research, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. 2006 Distinguished Clinical Scientist Awards [online]. Doris Duke Charitable Foundation, 2006-1-1, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. Alumni Awards [online]. Duke University School of Medicine, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. Two NAM Members Receive Albert Lasker Basic Medical Research Award [online]. [Cit. 2019-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. William G. Kaelin Jr [online]. Les Prix Canada Gairdner Awards, [cit. 2019-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. William G. Kaelin Jr [online]. [Cit. 2019-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. William G. Kaelin Jr. and Gregg L. Semenza receive the 2012 ASCI/Stanley J. Korsmeyer Award [online]. The Journal of Clinical Investigation, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. William G. Kaelin. Institut de France. Grands Prix des Fondations. Dostupné online [cit. 2017-12-12]. (po anglicky)
  20. Steven C. Beering Award [online]. Indiana University School of Medicine, [cit. 2019-10-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. The 13th Annual Wiley Prize in Biomedical Sciences Awarded for Advancements in Oxygen Sensing Systems [online]. Ludwig Cancer Research, 2014-2-14, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. William G. Kaelin Jr., MD Class of 2014 [online]. American Association for Cancer Research, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. BCRF Investigators Honored by the American Society for Clinical Oncology [online]. Breast Cancer Research Foundation, 2016-6-16, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  24. William G. Kaelin, Jr., MD, receives Princess Takamatsu award from AACR [online]. Dana-Farber Cancer Institute, 2016-4-21, [cit. 2019-10-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. 2016 Award Winners [online]. Albert And Mary Lasker Foundation, [cit. 2019-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. 2018 Massry Prize Laureates [online]. Keck School of Medicine of USC, [cit. 2019-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku William Kaelin na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.