Nádorový supresorový gén

Nádorový supresorový gén (iné názvy tumor-supresorový gén, tumorový supresorový gén; starší názov antionkogén) je gén, ktorý svojou činnosťou bráni vzniku nádorového ochorenia.

Model nádorového supresorového génu

Na existenciu týchto génov sa prišlo v podstate náhodou pri experimentoch s hybridizáciou buniek. Pri spojení normálnej a nádorovej bunky došlo prekvapivo k potlačeniu aktivity tohto hybridu. Ak bol hybrid nekompletný (bola mu dodaná len časť chromozómov zdravej bunky, prípadne o ňu hybrid prišiel pri delení), znovu prevládlo nádorové správanie sa bunky. Presný mechanizmus pôsobenia týchto génov bol odhalený až pri skúmaní rodín s rakovinou dedičného typu.

Model (platný dodnes) vytvoril v roku 1971 Alfred Knudson na príklade vzniku retinoblastómu. Tento nádor sa vyskytuje i v dedičnej forme a dedí sa autozomálne dominantne (AD). Postihnutie sa u tohto typu objaví často v detskom veku, a často obojstranne. U sporadickej formy sa objavuje neskôr a takmer výhradne postihuje len jedno oko. Mechanizmus spočíva v inaktivácií oboch alel tumor-supresorového génu RB1. Pri získanej forme sú nutné dve nezávislé mutácie, pri vrodenej stačí jedna, pretože druhá je zdedená. Takže v podstate na bunkovej úrovni dominantne recesívna mutácia sa „vďaka“ dedeniu už mutovanej jednej alely mení na ochorenie, ktoré sa správa ako autozomálne dominantné.[1]

Veľmi podobná situácia je s tumor-supresorovým génom u tzv. rodinnej adenomatóznej polypózy hrubého čreva (familiárna adenomatózna polypóza).

Hoci Knudsonova teória dvojitého zásahu bola všeobecne prijatá ako mechanizmus pôsobenia pre všetky tumor-supresorové gény, úplne na všetky dedičné formy rakoviny nesedí. Preto sa v roku 1997 pristúpilo k ďalšiemu rozdeleniu týchto génov na 2 skupiny: „gatekeeper“ a „caretaker“. Autormi tohto rozdelenia sú Kenneth W. Kinzler a Bert Vogelstein.[2]

• "Gatekeeper" – vrátnik – je označenie tradičného tumor-supresorového génu, ktorý priamo reguluje rast nádoru. Keď sú obe alely tohto génu inaktívne, dôjde k nekontrolovateľnému množeniu buniek (vznikne napríklad nezhubný adenóm hrubého čreva).
• "Caretaker" – strážnik – je naopak gén, ktorý neriadi priamo bunkový cyklus, ale funguje ako „opravár“ poškodenej DNA. Inaktivácia oboch alel vedie k neschopnosti bunky opravovať genetické poškodenia, čo spôsobuje podstatne zvýšené riziko „zhubnej“ mutácie.