Willi Marxsen

Willi Marxsen sa narodil 1. septembra 1919 v severonemeckom meste Kiel. V rokoch 1945 až 1948 študoval na Christian-Albrechts-Universität v Kieli protestantskú teológiu. Štúdium ukončil dizertačnou prácou na tému Die Einsetzungsberichte zum Abendmahl (Správy o ustanovení Večere Pánovej).

V rokoch 1949 až 1953 pôsobil ako vikár a neskôr ako pastor vo farnosti St. Aegidien v Lübecku. V rokoch 1953 až 1956 bol študijným inšpektorom postgraduálneho teologického vzdelávacieho inštitútu (Predigerseminar) v Preetzi.

Marxsen sa v roku 1954 habilitoval prácou s názvom Der Evangelist Markus. Studien zur Redaktionsgeschichte des Evangeliums (Evanjelista Marek. Štúdie k dejinám redakcie jeho evanjelia). V roku 1956 sa stal profesorom Nového zákona na Kirchliche Hochschule Bethel.

V roku 1961 prijal Marxsen profesorský post na Westfälische Wilhelms-Universität v Münsteri, stal sa vedúcim katedry novozákonnej propedeutiky a teológie. Pôsobil tu až do svojej emeritácie v roku 1984.

Willi Marxsen zomrel 18. februára 1993 v Münsteri.

Willi Marxsen je autorom pojmu Redaktionsgeschichte (slov. dejiny redakcie resp. kritika redakcie).[1] Týmto termínom sa zvyčajne označuje štúdium jednotlivých redakčných vrstiev novozákonných textov. Podľa Marxsena je súčasná verzia novozákonných spisov dielom mnohých redaktorov, ktorí, vedení vlastnými teologickými názormi, komponovali, prepracovávali a doplňovali jednotlivé texty. Willi Marxsen, Hans Conzelmann (1915 – 1989) a Günther Bornkamm (1905 – 1990) sú právom považovaní za priekopníkov redakčnej kritiky v rámci novozákonnej historicko-kritickej exegézy.[2]

Marxsenov postoj k tzv. „historickému Ježišovi“ (a teda aj k Leben-Jesu-Forschung ako takému) bol mimoriadne kritický. Marxsen totiž, na rozdiel od svojho učiteľa Rudolfa Bultmanna, tvrdil, že medzi predveľkonočnou vierou učeníkov v Ježiša a poveľkonočnou vierou prvých kresťanov v osláveného Pána a jeho ohlasovaním (tzv. kerygmou) je obsahová kontinuita. Ani texty, opisujúce predveľkonočné udalosti, nám nepredkladajú akéhosi „historického Ježiša“, ale „vierou prijatého Ježiša (Krista) a jeho posolstvo o Božom kráľovstve“. Koniec koncov, stretávame sa tu s najranejšími vyznaniami viery, ktoré zaznievajú z úst tých ľudí, ktorých sa bytostne dotklo Ježišovo hlásanie, a ktorí toto posolstvo odovzdávali ďalej.

Marxsen sa venoval aj analýze textov o Ježišovom vzkriesení. Pokúšal sa ich o odmytologizovanie a zároveň interpretáciu. Tvrdenie, že Ježiš bol fyzicky vzkriesený, je podľa Marxsena interpretácia svedkov, ktorí zažili akési „videnie“ a popri tom prebrali bežné dobové apokalyptické predstavy. Veľkonočné udalosti pre nich definitívne potvrdili Ježišovo posolstvo v tom zmysle, že ich predveľkonočná viera, ktorá stroskotala na kríži, dostala nový, zásadný impulz: Ježišova vec ide ďalej. Ale táto skutočnosť je opísaná dobovými výrazovými prostriedkami, obrazmi a predstavami, ktoré dnes už nemožno považovať za podstatný obsah viery. Marxsen bol za tieto svoje názory vystavený tvrdej kritike z radov konzervatívnych teológov.

• 1963 – D. theol. – Christian-Albrechts-Universität, Kiel
• 1987 – Doctor of Divinity, Honorary Degree – University of Dubuque, Iowa (USA)

• Die Einsetzungsberichte zum Abendmahl. (dizertačná práca z roku 1948, publikovaná v roku 1952)
• Der Evangelist Markus. Studien zur Redaktionsgeschichte des Evangeliums. (habilitačná práca z roku 1954, publikovaná v roku 1956)
• Exegese und Verkündigung. Zwei Vorträge. In: Theologische Existenz heute. Neue Folge. Heft 59. 1957.
• Der „Frühkatholizismus“ im Neuen Testament. 1958.
• Anfangsprobleme der Christologie. 1960.
• Das Abendmahl als christologisches Problem. 1963.
• Einleitung in das Neue Testament. Eine Einführung in ihre Probleme. 1963.
• Die Auferstehung Jesu als historisches und als theologisches Problem. 1964.
• Der Streit um die Bibel. 1965.
• Das Neue Testament als Buch der Kirche. 1966.
• Der Exeget als Theologe. Vorträge zum Neuen Testament. 1968.
• Die Auferstehung Jesu von Nazareth. 1968.
• Darf man kleine Kinder taufen? Eine falsche Fragestellung. 1969.
• Predigten. 1969.
• Die Sache Jesu geht weiter. 1976.
• Christologie – praktisch. 1978.
• Einleitung in das Neue Testament. Eine Einführung in ihre Probleme. (4., prepracované vydanie 1978)
• Der 1. Thessalonicherbrief. 1979.
• Predigten mit neutestamentlichen Texten. 1980.
• Der 2. Thessalonicherbrief. 1982.
• „Christliche“ und christliche Ethik im Neuen Testament. 1989.
• Jesus and Easter. Did God Raise the Historical Jesus from the Dead? 1990.
• Jesus and the Church. The Beginnings of Christianity. 1992.

• FREY, Hellmuth. Die Frage nach dem Zeugnis von Jesus Christus heute. Die christologische Konzeption Willi Marxsens und ihre weltanschauliche Bestimmtheit. Bad Salzuflen: MBK-Verlag, 1966.
• KOCH, Dietrich-Alex – SELLIN, Gerhard – LINDEMANN, Andreas. Jesu Rede von Gott und ihre Nachgeschichte im frühen Christentum. Beiträge zur Verkündigung Jesu und zum Kerygma der Kirche. Festschrift für Willi Marxsen zum 70. Geburtstag. Gütersloh, 1989
• SCHMITT, Christoph. Marxsen, Willi. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. Band 18. Herzberg: Bautz, 2001. ISBN 3-88309-086-7>. s. 873 – 877.

1. Po prvýkrát tento výraz použil vo svojej habilitačnej práci Der Evangelist Markus. Studien zur Redaktionsgeschichte des Evangeliums z roku 1954, ktorá však bola publikovaná až v roku 1956. V tomto svojom diele o. i. dokazuje, že „Ježišovo mesiášske tajomstvo“, charakteristické pre Markovo evanjelium, je výsledkom záverečnej redakcie, ktorá týmto spôsobom spojila a interpretovala najstarší tradovaný materiál.
2. Marxsenov pôvodný nemecký termín Redaktionsgeschichte sa natoľko vžil, že sa v anglickej, francúzskej, talianskej a španielskej odbornej teologickej literatúre už ani nezvykne prekladať.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Willi Marxsen na nemeckej Wikipédii.

• portal.dnb.de