Hans Conzelmann

V yrastal v bádensko-württemberskej obci Tailfingen (dnes súčasť mesta Albstadt]. V detstve prišiel o otca a v štúdiách ho podporoval miestny farár. V roku 1934 napokon úspešne zložil maturitnú skúšku.

Následne začal študovať v Tübingene protestantskú teológiu. V roku 1936 prestúpil na Philipps-Universität v Marburgu, najviac ovplyvnili profesori Hans von Soden (1881 – 1945) a Rudolf Bultmann (1884 – 1976). Stal sa aj členom študentského spolku Clausthaler Wingolf zu Marburg.

Po prvej záverečnej teologickej skúške začal v roku 1938 pôsobiť v pastorácii. Zakrátko však musel nastúpiť na vojenskú službu. V roku 1944, v závere Druhej svetovej vojny, bol Conzelmann ťažko ranený.

V roku 1946 zložil Conzelmann druhú záverečnú teologickú skúšku a stal sa vedeckým asistentom profesora Helmuta Thielicka (1908 – 1986) na Eberhard Karls Universität v Tübingene. Súčasne pôsobil aj ako farár v obci Ohnastetten, neďaleko Reutlingenu. Od roku 1948 vyučoval náboženstvo na jednom z miestnych gymnázií.

V roku 1951 obhájil na evanjelickej teologickej fakulte Eberhard Karls Universität v Tübingene dizertačnú prácu na tému Die geographischen Vorstellungen im Lukasevangelium (Geografické predstavy v Lukášovom evanjeliu) a získal akademický titul Dr. theol. O rok neskôr sa Conzelmann habilitoval na Ruprecht-Karls-Universität v Heidelbergu a začal tu pôsobiť ako docent Nového zákona. Témou jeho habilitačnej práce bol Die Mitte der Zeit. Studien zur Theologie des Lukas (Stred času. Štúdie k Lukášovej teológii), venoval sa v nej problematike Kristovej parúzie.

V roku 1954 sa Conzelmann stal mimoriadnym profesorom a v roku 1956 riadnym profesorom Nového zákona na univerzite v Zürichu.

Od roku 1960 až do svojej emeritácie v roku 1978 pôsobil Conzelmann ako profesor Nového zákona na Georg-August-Universität v Göttingene. V roku 1966 sa stal riadnym členom Göttingenskej akadémie vied (Akademie der Wissenschaften zu Göttingen).[1]

Hans Conzelmann, Willi Marxsen (1919 – 1993) a Günther Bornkamm (1905 – 1990) sú oprávnene považovaní za priekopníkov tzv. redakčnej kritiky v rámci historicko-kritickej exegézy novozákonných textov.

Conzelmann, na rozdiel od Bultmanna a na základe detailného štúdia Lukášovej teológie, nechápal Ježiša len ako proroka akejsi blízkej apokalypsy. Skôr zdôrazňoval, že Božie kráľovstvo vstupuje do nášho sveta, do našej prítomnosti, v samotnom Ježišovi, v jeho slovách a skutkoch. Ježišovo posolstvo o Bohu a človeku evidentne prekračuje šablóny dobovej židovskej apokalyptiky.

Ježiš zomrel, bol vzkriesený a vystúpil na nebesia, no (dobové) predstavy o akejsi bezprostredne nasledujúcej parúzii, druhom Pánovom príchode na konci vekov, sa nenaplnili. Chod dejín sa nezastavil, navonok je ešte takmer všetko po starom. No predsa je už čosi aj podstatne inak. Dejiny sú totiž dejinami spásy (Heilsgeschichte), očami viery je v nich možné uvidieť Božie konanie a vedenie. Starozákonná epocha sa v určitom zmysle končí Jánom Krstiteľom. Ježišom sa celkom iste začína nová doba. No po tom, čo Ježiš vystúpil k Bohu, sa nositeľom jeho posolstva o Bohu a človeku stáva Cirkev. Nie je podstatné, ako dlho bude táto posledná (eschatologická) etapa ľudských dejín trvať. Prvoradé je, aby veriaci v každodennom živote konali podľa Ježišovho príkladu. Ich silou a nádejou je Svätý Pánov Duch, Pán sám, verný a milosrdný Boh.

• Die geographischen Vorstellungen im Lukasevangelium.
• Die Mitte der Zeit. Studien zur Theologie des Lukas.
• Der erste Brief an die Korinther.
• Die Briefe an die Galater, Epheser, Philipper, Kolosser, Thessalonicher und Philemon. (spoluautori: Jürgen Becker, Gerhard Friedrich)
• Die Apostelgeschichte.
• Grundriß der Theologie des Neuen Testaments. (spoluautor: Andreas Lindemann)
• Arbeitsbuch zum Neuen Testament. (spoluautor: Andreas Lindemann)
• Geschichte des Urchristentums.

• LINDEMANN, Andreas. Hans Conzelmann (Theologe). In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. Band 23. Nordhausen: Bautz, 2004. ISBN 3-88309-155-3. s. 239 – 243.

• deutsche-digitale-bibliothek.de
• portal.dnb.de
• samiki.de
• spiegel.de

1. KRAHNKE, Holger. Die Mitglieder der Akademie der Wissenschaften zu Göttingen 1751 – 2001. Göttingen : Vandenhoeck & Ruprecht, 2001. ISBN 3-525-82516-1. S. 61.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hans Conzelmann na nemeckej Wikipédii.