Wilhelm Steinitz

Narodil sa v Prahe v rodine chudobného obchodníka. Počas života žil postupne v Čechách, v Rakúsku, v Anglicku, v USA, krátko aj v Rusku.

V roku 1866 porazil v zápase hranom na 8 výhier nemeckého majstra Adolfa Anderssena 8:6(=0) a odvtedy bol považovaný za najsilnejšieho šachistu sveta. Svoje postavenie potvrdil víťazstvami na turnajoch v Londýne 1872 vo Viedni 1873 a výhrami v zápasoch s viacerými silnými hráčmi tej doby. Okrem toho bol ešte 2. v Baden-Badene 1870 a 3. v Paríži 1867.

V roku 1874 sa na niekoľko rokov vytratil zo šachových turnajov a venoval sa publicistickej činnosti. Vo svojich novinových článkoch kritizoval vtedajšie romantické poňatie šachu, ktoré sa vyznačovalo ostrou a útočnou hrou, bez ohľadu na materiálne straty a bezpečnosť. Postupne vypracoval zásady pozičného manévrovania, hry v obrane a útočenia až po dôkladnej príprave. V tom čase však steinitzov „ťažkopádny“ šach nezískal veľkú popularitu a výrazne sa začal presadzovať až koncom 19. storočia.

Na turnaje sa Steinitz vracia v roku 1882. Vo Viedni sa delil o 1. miesto s Poliakom Szymonom Winawerom. Jeho postavenie najlepšieho šachistu sveta sa otriaslo na turnaji v Londýne 1883. Skončil tam druhý, ale za víťazom Johannesom Zukertortom - veľkým prívržencom romantického šachu - zaostal až o 3 body. Steinitz vyzval Zukertorta na zápas a navrhol, aby to bol zápas o titul majstra sveta v šachu.

Steinitz v roku 1866

1. zápas o titul majstra sveta sa hral v USA v roku 1886. Podľa pravidiel zápas vyhral ten hráč, ktorý vyhrá 10 partii(remízy sa nepočítali). Ak by však zápas dospel do stavu 8:8, bol by vyhlásený za nerozhodný a hral by sa nový zápas.

Zápas sa začal výhrou Steinitza, ale potom vyhral Zukertort štyri partie za sebou a získal náskok. Výhrou v 11. partii sa však znovu ujal vedenia Steinitz a už ho z rúk nepustil. Ešte po 15. partii viedol Steinitz iba o bod, v závere zápasu však nasadil mohutný finiš a z posledných piatich partii štyri vyhral. Celkovým výsledkom 10:5 (5 partii sa skončilo nerozhodne) sa stal Wilhelm Steinitz 1. majstrom sveta v šachu.

Po prvýkrát Steinitz obhajoval svoj titul v roku 1889 v Havane. Jeho súperom bol ruský veľmajster Michail Čigorin. Hralo sa na 20 partii. Steinitz zvíťazil v pomere 10½:6½(10:6, =1), keď sa znovu presadil výborným finišom.

Na prelome rokov 1890 a 1891 bol Steinitzovým súperom Angličan maďarského pôvodu Isidor Gunsberg. Bol to hráč, ktorý sa už vo svojej hre snažil uplatňovať Steinitzove princípy. Zápas, ktorý sa hral v New Yorku vyhral Steinitz 10½:8½(6:4, =9).

V roku 1892 obhajoval majster sveta svoj titul opäť proti Čigorinovi. Hralo sa v Havane na 10 vyhratých partií. Ak by sa zápas dostal do stavu 9:9, bol by vyhlásený za nerozhodný a hralo by sa "predĺženie" na tri vyhraté partie, čo sa aj takmer stalo.

Zápas bol veľmi dramatický, obaja súperi sa niekoľkokrát vystriedali vo vedení. Po 22. partii viedol Steinitz 9:8(=5). V 23. partii mal Čigorin biele a pustil sa ostro do útoku. Steinitz chybne zakombinoval a stratil figúru. Rozhodujúce postavenie tejto partie zachytáva diagram.

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Čigorin - Steinitz, Havana 1892, biely na ťahu.

Biely má rozhodujúcu prevahu. Po správnom ťahu 32. Vxb7 by biely zrejme vyhral a vyrovnal by na 9:9. Čigorin však zahral 32. Sb4?? a po 32. ... Vxh2+ sa vzdal(33. Kg1 Vdg2#). Steinitz vyhral 10. partiu a zápas sa skončil výsledkom 10:8(=5).

V roku 1894 bol súperom majstra sveta Emanuel Lasker. Hralo sa v USA a v Kanade na 10 vyhratých partií. Steinitz, ktorý mal už 58 rokov zápas prehral v pomere 5:10(=4). Podľa pravidiel mal v prípade prehry Steinitz právo na odvetný zápas. Tento zápas sa hral v Moskve na prelome rokov 1896 a 1897. Lasker zápas suverénne vyhral 10:2(=5).

V posledných rokoch života trpel Steinitz vážnymi zdravotnými problémami. Napriek tomu stále štartoval na turnajoch a dosahoval slušné výsledky. V Hastingse 1895 skončil v najsilnejšej konkurencii 5, v Petrohrade 1895/1896 bol 2., v Norimbergu 1896 bol 6., vo Viedni 1898 bol 4 a v Kolíne nad Rýnom 1898 skončil 5. Posledný turnaj absolvoval v Londýne v roku 1899 a po prvýkrát vo svojej kariére nezískal nijakú cenu(skončil 11.).

Wilhelm Steinitz zomrel v New Yorku 12. augusta 1900.

Zrejme svoju najslávnejšiu partiu zohral Steinitz na turnaji v Hastingse v roku 1895.

Steinitz - Bardeleben

• Hastings 1895
• Talianska hra, C54
• 1. e4 e5
• 2. Jf3 Jc6
• 3. Sc4 Sc5
• 4. c3 Jf6
• 5. d4 exd4
• 6. cxd4 Sb4+
• 7. Jc3 d5?!
• 8. exd5 Jxd5
• 9. O-O Se6
• 10. Sg5 Se7
• 11. Sxd5 Sxd5
• 12. Jxd5 Dxd5
• 13. Sxe7 Jxe7
• 14. Ve1 f6
• 15. De2 Dd7
• 16. Vac1?! c6?

Čierny mohol vyrovnať hru ťahom Kf7!.

• 17. d5!! cxd5
• 18. Jd4 Kf7
• 19. Je6 Vhc8
• 20. Dg4! g6
• 21. Jg5+ Ke8
• 22. Vxe7+!! Kf8!

Zdalo by sa, že prehra bieleho je neodvratná. Teraz hrozí 23. ... Vc1+ s matom, aj 23. ... Dxg4. Steinitz to však spočítal dobre.

• 23. Vf7+! Kg8
• 24. Vg7+! Kh8
• 25. Vxh7+! Čierny sa vzdal.

Ešte mohlo nasledovať 25. ... Kg8 26. Vg7+ Kh8 27. Dh4+ Kxg7 28. Dh7+ Kf8 29. Dh8+ Ke7 30. Dg7+ Ke8 31. Dg8+ Ke7 32. Df7+ Kd8 33. Df8+ De8 34. Jf7+ Kd7 35. Dd6#

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wilhelm Steinitz