Vzdušné sily Iránskej islamskej republiky

Pred revolúciou malo kráľovské letectvo približne 450 moderných bojových lietadiel vrátane 166 strojov F-5, 190 F-4 Phantom II a 79 vtedy najmodernejších F-14A Tomcat. Početný stav čítal 100 000 mužov, z čoho bolo 5 000 pilotov cvičených v Spojených štátoch a západnej Európe. Kvôli embargu bolo veľa strojov počas 80. rokov rozobratých na náhradné diely. Kritický stav vyriešili až dodávky zo Sovietskeho zväzu, Číny a KĽDR.

Vojna v Perzskom zálive

F-14A Tomcat v službách iránskych vzdušných síl

Keď 16. januára 1991 začala operácia Púštna búrka si iracké vedenie uvedomilo, že existujúce iracké vzdušné sily nemôžu nijako konkurovať masívnej prevahe spojeneckých vojsk. V snahe ochrániť svoje lietadlá pred zničením ich poslalo do Iránu. Išlo asi o 140 lietadiel rôznych typov. Irán lietadla zhabal a zaradil do svojej výzbroje. Pre tieto lietadlá potom získaval náhradné diely z Ruska. V roku 1998 na iracko-iránskej schôdzke Irán poprel, že tieto stroje používa, a odmietol ich vrátiť.

Iránsky priemysel v súčasnosti vyrába tri typy vlastných bojových lietadiel, pričom dva z nich sú odvodeniny od amerického lietadla F-5 Tiger II a tretí typ bol vyvinutý s ruskou pomocou.

• HESA Azarakhsh alebo Azarachš (perz. اذرخش‎) je iránske bojové lietadlo vyrábané leteckým závodom HESA v meste Šahín. Ide o upravené lietadlo F-5 Tiger II. Toto lietadlo je o 15% dlhšie ako F-5. Výroba začala v roku 1997.
• HESA Saeqeh alebo Sákih (perz. صاعقه‎) je druhá generácia lietadla Azarachš, má o 15% dlhšie krídla a používa ruské prúdové motory RD-33.
• HESA Shafaq alebo Šafaq (perz. شفق‎) je podzvukové prepadové lietadlo s charakteristikami stealth.
• Sofre Máhí (perz. سفره ماهی‎) je nové iránske lietadlo s charakteristikami stealth. Lietadlo bolo testované v apríli 2010. Test bol podľa generála Azíza Nasírzáda úspešný.

• Bushehr - F-4D/E, F-14
• Badr - CH-47C
• Chan Bahar - F-4D, Su-24, Agusta-Bell 212, Bell 214
• Dezful - F-5E/F
• Doshan Tapeh - VIP dopravné lietadlá
• Ghaleh Morghi - Agusta Bell 206
• Hamedan - F-4D/E, RF-4E, Su-24, Agusta-Bell 212
• Kermanshah - Bell 214A, AB-205A, Agusta Bell 206
• Khatami - F-5E/F, Su-24, Agusta-Bell 212
• Mashhad - Mirage F-1EQ/F-1BQ, F-5E/5F
• Mehrabad - F-5B, MiG-29, Su-24, C-130E/H, Boeing 707
• Shiraz - Su-24, Su-25, C-130E/H, Il-76, P-3F, CH-47C, Agusta-Bell 212, PC-7
• Tabriz - F-5E/F, MiG-29, helikoptéry
• Umidiyeh - F-7M, FT-7
• Zahedan - F-7M[1]

Irán disponuje pomerne hustou sieťou protivzdušnej obrany, ktorá je však veľmi zastaraná a slabá. Väčšinu vybavenia tvoria zastarané americké a ruské protilietadlové systémy MIM-23B a S-200, ktoré sa Irán snaží svojpomocne modernizovať. Iránsky zbrojný priemysel vyrába niekoľko verzií, prevažne kópií čínskych protilietadlových rakiet alebo upravuje existujúce americké a ruské typy. V roku 1993 sa Iránu podarilo získať od Chorvátska modernejší ruský zbraňový systém S-300PMU-1. V roku 2005 bolo do Iránu dodaných 29 zbraňových systémov krátkeho dosahu Tor M1. Irán z neustálych vyhrážok zo stany Izraela ohľadom leteckého útoku na iránske jadrové kapacity v roku 2007 podpísal s Ruskom zmluvu o dodávke moderného protivzdušného raketového systému dlhého dosahu S-300PMU-2. Zmluva však po dlhých prieťahoch a intervenciách zo strany Západu a predovšetkým Izraela nebola dodržaná. Potom sa Irán pokúšal získať rakety S-300 neoficiálne cez rôzne prostriedky, ale niektoré pokusy prekazili zahraničné spravodajské služby. Irán sa neskôr obrátil na Čínu, ktorá prisľúbila dodať protilietadlový systém HQ-9 ((红旗-9), ktorý kombinuje prvky ruského S-300 a amerického MIM-104 Patriot. Irán tiež neskôr oznámil vlastný program vývoja protilietadlového systému. V roku 2010 na vojenskej prehliadke v Teheráne sa tento nový systém skutočne objavil.

Irán používa veľké množstvo protilietadlových kanónov, ktoré používa na obranu svojich jadrových zariadení v Natanze, Búšehri a Qome. Ide hlavne o kanóny typu KS-1. Irán tento kanón značne modernizoval. Ďalším protilietadlovým kanónom je ZU-23. Iránski inžinieri tento dvojhlavňový kanón vybavili ešte ďalšími štyrmi hlavňami. Vznikol tak šesťhlavňový kanón kalibru 23 mm s kadenciou 6 000 rán za minútu. Podľa iránskych inžinierov je účinok takejto zbrane efektívnejší ako u systému Phalanx CIWS.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vzdušné sily Iránskej islamskej republiky

• Oficiálna stránka (po perzsky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Íránské vojenské letectvo na českej Wikipédii.

Portál letectvo