Vojenský klub (Plovdiv)

Budova leží v centrálnej časti mesta Plovdiv[1][4][4][6] medzi juhovýchodným rohom parku Car Simeonova gradina (bulh. Цар Симеонова градина)[1] a ulicou Ivan Vazov (bulh. улица „Иван Вазов“).[1][4][6]

Rozhodnutie o výstavbe budovy vojenského klubu padlo na zasadnutí miestneho zastupiteľstva pod vedením vtedajšieho starostu Christa G. Danova 25. marca 1898.[2] Ako miesto bola vybraná lokalita v juhovýchodnom rohu parku Car Simeonova gradina na začiatku vtedajšej ulice Stancionna (bulh. улица „Станционна“). Vojenským predstaviteľom v meste sa toto miesto nepozdávalo, lebo sa nachádzalo pomerne ďaleko od vtedajšieho kultúrneho centra mesta (ktorým bolo námestie pri mešite Džumaja) a zrejme toto bolo dôvodom, prečo sa s výstavbou začalo až o niekoľko rokov neskôr.[6] Samotná výstavba budovy prebiehala v rokoch 1906 – 1908,[1][2][4] pričom bola dokončená ku koncu roku 1908.[2] Oficiálne otvorenie prebehlo v noci z 31. decembra 1908 na 1. január 1909 a malo podobu novoročného[1][2][4][5] dôstojníckeho a občianskeho[2] plesu.[1][2][4]

18. januára[6] 1927 budovu zachvátil požiar, ktorý vážne poškodil predovšetkým strechu a v auguste toho istého roku sa začalo s opravami.[2][6] Táto reštaurácia prebiehala pod vedením architekta Christa Peeva.[6] Vzápätí po ich ukončení[2] však budova bola vážne poškodená v dôsledku Čirpanského zemetrasenia[1][2][3][6], ktoré sa udialo počas veľkonočných sviatkov 18. apríla 1928,[1][2][3][6] pričom hlavná sála bola úplne zničená.[1][2] Budova vojenského klubu bola jednou z najviac poškodených budov v meste.[6] Rekonštrukcia následne prebiehala v roku 1929,[1] pričom začala na jar.[6] Financovanie tejto opravy prebehlo pod záštitou špeciálneho tzv. Riaditeľstva pre pomoc pre postihnutých a pre obnovu poničení po zemetrasení (bulh. Дирекция за подпомагане на пострадалите и възстановяване на разрушенията от земетресението – Direkcija za podpomagane na postradalite i văzstanoviavane na razrušenijata ot zemetresenieto).[2][7] Celková suma potrebná na rekonštrukciu dosiahla hodnoty 4 730 981 vtedajších bulharských levov.[6] V 70. rokoch 20. storočia miestne zastupiteľstvo plánovalo budovu zbúrať, nakoniec k tomu však nedošlo.[6]

Budova sa od otvorenia už od otvorenia využívala, okrem svojho pôvodnej funkcie vojenského klubu, aj na množstvá rôznych občianskych kultúrnych aktivít a v budove sa pravidelne konali divadelné predstavenia, koncerty, večierky a plesy.[1][4][5] Okrem kultúrnych akcií sa budova v minulosti využívala aj ako miesto, kde sa konali verejné súdne procesy.[5] Klub funguje ako významná kultúrna inštitúcia aj v súčasnosti. V budove sa konajú rôzne akcie a iniciatívy predovšetkým pre vojakov, ale aj civilných zamestnancov bulharského Ministerstva obrany medzi, ktoré patria rôzne posedenia, konferencie, fóra, historické besedy, literárne čítania a semináre. Konajú sa tam však aj iné akcie (dostupné často aj širokej verejnosti) ako festivaly, projekcie a rôzne iné druhy kultúrnych vystúpení. Vojenský klub je zároveň aj sídlom mnohých záujmových tvorivých krúžkov (napr. spev, hra na piano, folklórny krúžok, športové tance, balet, moderný balet a iné). Pri vojenskom klube funguje aj sociálna kuchyňa, ktorá pripravuje teplé obedy pre bulharských vojnových veteránov, vojnových invalidov, penzistov bulharskej armády, ale aj pre civilných občanov, ktorí sa zúčastnili misií, ktoré prebiehali pod záštitou bulharskej armády v zahraničí.[4]

Autorom projektu budovy je sofijský architekt Nikola Lazarov,[1][2][5] ktorý absolvoval štúdiá architektúry v Paríži a je autorom viacerých budov vojenských klubov v Bulharsku.[2] Vojenský klub bol postavený ako dvojposchodová stavba[1] v klasicistickom slohu s prvkami moderny.[5] V pôvodnom vzhľade bolo predné priečelie budovy bohato zdobené a po stranách zakončené dvomi kupolovitými vežami.[1][2] Pri rekonštrukcii po Čirpanskom zemetrasení boli vynovené len časti budovy, ktoré zostali stáť. Veľká časť prednej fasády vrátane ozdobných kupolovitých veží bola zemetrasením zničená. Nad pôvodnými dvomi poschodiami – klubovým a administratívnym – bolo v rámci tejto rekonštrukcie postavené ešte jedno.[1] Rekonštrukcia prebehla podľa projektu architekta Stojka Stojkova.[5]

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[6]

• Autor stavby, architekt Nikola Lazarov je autorom viacerých vojenských klubov na území Bulharska.[2] Okrem plovdivského vojenského klubu sa jedná napríklad o Centrálny vojenský klub v Sofii, alebo vojenské kluby v mestách Šumen a Sliven.[7]
• Vôbec prvý vojenský klub na území Plovdivu bol tzv. Dôstojnícky zbor (bulh. Офицерско събрание – Oficersko săbranie), ktorý bol otvorený už 29. januára 1885.[1]

• 
  celkový pohľad na budovu cez námestie Centralen zo severovýchodu
• 
  celkový pohľad na budovu z juhovýchodu
• 
  pohľad na východnú fasádu budovy, predstavujúcu hlavné priečelie
• 
  pohľad na severnú bočnú fasádu budovy
• 
  pohľad na juhovýchodnú bočnú fasádu budovy
• 
  detailný pohľad juhovýchodný roh budovy
• 
  detailný pohľad na hlavný vchod do budovy
• 
  detailný pohľad na bočný vchod do budovy
• 
  detailný pohľad na jedno z okien (severná fasáda)
• 
  detail z juhovýchodnej fasády
• 
  vojenský klub v Plovdive a triumfálny oblúk postavený pred budovou pri príležitosti návštevy bulharského cára Ferdinanda I., ktorý Plovdiv navštívil v septembri roku 1908 v rámci osláv po vyhlásení nezávislosti Bulharska
• 
  vojenský klub na historickej pohľadnici

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vojenský klub (Plovdiv)