Vlajka Holandska

Vlajka Holandska má tri vodorovné pruhy vo farbách červenej, bielej a modrej. Pochádza z doby povstania holandských protestantských provincií proti španielskej nadvláde pod vedením princa Viliama Oranžského. O jeho vlajke – niekedy iba oranžová, ale väčšinou oranžová, biela a modrá – sa prvýkrát hovorí roku 1572. Po oslobodení siedmich severných provincií zo španielskeho obkľúčenia a vytvorení Republiky spojeného Holandska (1581) sa tzv. „princova vlajka“ v livrejových farbách oranžského domu používala ako symbol generálnych stavov spoločne s vlajkou so znakom Slobodného Holandska, od roku 1597 bola zavedená ako jediná holandská vlajka. Okolo roku 1630 a hlavne po roku 1648, kedy Španielsko uznalo holandskú nezávislosť, bol pre lepšiu viditeľnosť na mori (hlavne však z politických dôvodov) oranžový pruh nahradený červeným (v roku 1796 bolo používanie oranžovej farby výslovne zakázané).

Vlajka Holandska

Holandská vlajka ako prvá republikánska trikolóra na svete a ako symbol slobody bola vzorom všetkých ďalších trikolór, teda aj francúzskej, a bola podľa nej vytvorená aj ruská vlajka. Keď sa totiž ruský cár Peter Veľký vrátil zo svojho pobytu v Holandsku, použil tu nadobudnuté skúsenosti pri budovaní vlastného námorného loďstva a podľa holandského vzoru navrhol aj ruskú obchodnú vlajku, zmenil akurát poradie farieb vodorovných pruhov na trikolóru bielo-modro-červenú. Tá sa potom stala aj ruskou štátnou a národnou vlajkou. V panslavistickej ére minulého storočia si podľa nej tvorili dosiaľ neslobodné slovanské národy vlastné vlajky, niekedy bez zmien, inokedy s úpravami. Prví boli v roku 1835 Srbi, potom nasledovali Čiernohorci(1992-2004), Chorváti, Slovinci, Slováci a Bulhari (tu bol modrý pruh nahradený zeleným). Tak holandská vlajka nepriamo ovplyvnila aj vlajky niektorých slovanských národov.