Vlajka Lotyšska

Karmínovo tmavočervená farba sa niekedy vysvetľuje ako symbol pripravenosti Lotyšov brániť svoju slobodu do poslednej kvapky krvi. Biela reprezentuje pravdu, právo a česť. Iná interpretácia vychádza z legendy, ktorá hovorí, že istý lotyšský veliteľ bol zranený v boji, zavinuli ho do bielej plachty a jej konce nasiakli jeho krvou. Tmavočervená farba je vo svete nazývaná ako „lotyšská červeň“ a odlišuje lotyšskú vlajku od podobnej vlajky rakúskej. Biela a karmínová sa stali národnými farbami už v dobe, keď Lotyšsko s južným Estónskom tvorili dohromady jeden celok nazývaný Livónsko.

Prvá zmienka o lotyšskej vlajke pochádza už z 13. storočia, kedy pod ňou bojovali lotyšské kmene proti estónskym protivníkom. Na základe historických prameňov bola súčasná podoba vlajky navrhnutá v roku 1917 lotyšským umelcom Ansisom Cirulisom. Za štátnu vlajku si ju Lotyši vybrali v júni 1921, počas pádu Sovietskeho zväzu bola vlajka znovu zavedená 27. februára 1990 [1].

1. V Lotyšsku od včera platí nový zákon o štátnych symboloch republiky. Nad lotyšským parlamentom zaviala historická červeno-bielo-červená zástava, ktorá ma niekoľko storočnú tradíciu. Pri jej vztýčení zaznela prastará lotyšská modlitba, ktorá sa rovnako ako v minulosti opäť stáva hymnou. V budove parlamentu bol umiestnený erb, na ktorom je zobrazené vychádzajúce slnko, lev a grif. Pravda, 28. február 1990, Nová lotyšská symbolika, strana 5.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vlajka Lotyšska

• Z anglického originálu Ultimate Pocket Flags of the World, Dorling Kindersley Limited Londýn, 1997 preložil Martin Albrecht, 2000, Ikar, Bratislava, ISBN 80-7118-767-4