Viera Strážnická

Narodila sa v Bratislave. V roku 1964 úspešne absolvovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde získala titul promovaný právnik. Po ukončení štúdia nastúpila na tejto fakulte na Katedru medzinárodného práva a politiky ako asistentka. V roku 1968 získala titul doktor práv (JUDr.). V roku 1974 začala pôsobiť v Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo pri Slovenskej akadémii vied. V roku 1978 obhájila kandidátsku dizertačnú prácu a získala titul kandidát vied (CSc.). O rok neskôr sa stala členkou Rozhodcovského súdu pri Česko-Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore. V roku 1990 sa stala vedúcou Katedry medzinárodného práva a politiky. Následne pôsobila v rokoch 1991 a 1992 aj ako prorektorka Univerzity Komenského pre zahraničné vzťahy a členka Legislatívnej rady vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V roku 1992 sa stala sudkyňou Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky. V rokoch 1993 a 1994 pôsobila ako poradkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky. V roku 1994 sa na štyri roky stala vedúcou Stálej misie Slovenskej republiky veľvyslanectva Slovenska pri Rade Európy. V tomto roku taktiež habilitovala na docentku. V období rokov 1998 až 2004 pôsobila ako sudkyňa Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu[1] [3] [4]. V roku 2005 ju prezident Ivan Gašparovič vymenoval za profesorku v odbore ústavné právo[5]. Pôsobila taktiež na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave[6] a na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy, pričom na tejto vysokej škole bola taktiež prorektorkou[7].

Jej manželom bol až do jej smrti režisér Karol Strážnický, s ktorým mala syna.[8]

• V. Strážnická Európska integrácia a právo Európskej únie, Eurokódex, 2009, ISBN 9788089447008
• V. Strážnická Medzinárodná a európska ochrana ľudských práv, Eurokódex, 2013, ISBN 9788089447954

• Ocenenie V. Strážnickej v oblasti medzinárodných vzťahov a ľudských práv

• Životopis Viery Štrážnickej do roku 1992
• Životopis Viery Štrážnickej po roku 1992