Venera-1

Známka Venera 1

Venera 1 vážila 643,5 kg, mala valcovitý tvar s maximálnym priemerom 1,05 m s celkovou výškou 2,035 m. Bola natlakovaná na 1,2 atmosféry suchým dusíkom s vnútornou ventiláciou na rozvádzanie tepla. Dva solárne panely boli zložene z magnetického disku a nádob na striebro-zinkové batérie. 2 metrová parabolická sieťová anténa bola navrhnutá na prenášanie krátkovlnných signálov počas blízkozemskej časti misie. Polosmerné krížové antény umiestnené na solárnych paneloch zabezpečovali rutinnú telemetriu a diaľkovo ovládaný kontakt so Zemou počas misie pomocou kruhovo-polarizovaného decimetrového rádiového prstenca.

Sonda bola vybavená vedeckými prístrojmi vrátane magnetometra umiestneného na strane antény, dvoma iónovými pascami na meranie slnečného vetra, detektora mikrometeoritov, Geiger-Müllerovovým počítačom a sodíkovým scintilačným detektorom na meranie kozmickej radiácie. Telo sondy obsahovalo KDU-414 motor na korekcie kurzu. Kontrola teploty bola zabezpečovaná termálnymi uzávermi.

Sovietski vedci vypustili Veneru 1 v dvoch krokoch. Prvým bolo umiestnenie 7-tonového Sputnika 8 zemskú parkovaciu orbitu s odpaľovacím zariadením Molnija. Z obežnej dráhy 229 × 282 km bola automatická medziplanetárna stanica vypustená smerom k Venuši s pomocou štyroch stupňových motorov. Toto bola prvá demonštrácia vysokej manévrovateľnosti pri vypustení z obežnej dráhy. 11D33 motor bol prvým stupňovo spaľovacím cyklickým raketovým motorom na svete a tiež prvým použitím prídavného motoru na tekuté palivo v beztiažovom stave na svete.

Boli vedené tri úspešné telemetrické lety zamerané na zber dát o slnečnom vetri a kozmickom žiarení v blízkosti Zeme, v zemskej magnetosfére a 19. februára vo vzdialenosti 1 900 000 km. Po objavení slnečného vetra Lunou 2, Venera 1 overila prítomnosť rovnomerného rozloženia plazmy v hlbokom vesmíre. ďalší naplánovaný telemetrický let o sedem dní neskôr zlyhal. 19. a 20. mája preletela Venera 1 okolo Venuše vo vzdialenosti 100 000 km a vstúpila na heliocentrickú obežnú dráhu. S pomocou britského rádioteleskopu na v Jodrell Bank mohol byť v júni zachytený slabý signál od Venery 1. Sovietski vedci boli presvedčení, že Venera 1 zlyhala z dôvodu prehriatia senzorov zameraných na slnko.

Venera 1 bola dôležitým míľnikom v dizajne vesmírnych lodí, bola prvou modernou planetárnou sondou. Počas väčšiny svojho letu sa stabilizovane otáčala, bola prvou sondou, ktorá mala možnosť upravovania kurzu počas letu pomocou 3-osových stabilizátorov, ktoré boli fixované na Slnko a hviezdu Canopus. Ak by sa dostala k Venuši, zapojili by sa ďalšie stabilizátory fixované na Slnko a Zem, a prvýkrát by sa použila parabolická anténa na prenos dát.

• Mariner 2
• Časová os prieskumu vesmíru
• Venera

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Venera-1

Portál kozmonautika

• Profil NASA - 1961-003A (po anglicky)