Venera-9

Venera-9 (rus. Венера-9) bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1975. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala na obežnú dráhu Venuše a pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi pristálo na povrchu planéty.

  • Dátum/čas vypustenia: 8. jún 1975 o 02:38:00 UTC
  • Váha na obežnej dráhe: 2015 kg
1975-050D – Venera-9
Prevádzkovateľ:ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina
Výrobca:ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina
Typ misie:planetárna sonda
Prelet okolo:Venuša
Dátum preletu:20. október 1975
Dátum štartu:8. jún 1975
Kozmodróm:Bajkonur
Nosná raketa:Proton-K/D
Zánik:25. december 1975
Trvanie:od 20. október 1975 do 25. december 1975
NSSDC ID:1975-050D
Hmotnosť:2015 kg
Elementy dráhy
Excentricita:.89002
Inklinácia:29,5°
Perióda:48,3 h
Apoapsida:19,51 RV
Periapsida:1,26 RV

Orbiter

Orbitálna časť sondy sa skladala z valcovitej časti s dvomi krídlami solárnych panelov a s parabolickou anténou s vysokým ziskom. Ku dnu valca bola pripojená jednotka s pohonným systémom, vrchol valca bol spojený s guľovitým puzdrom s priemerom 2,4 m, ktoré obsahovalo pristávací modul sondy.

Sonda odštartovala 8. júna 1975 pomocou rakety Proton-K/D z kozmodrómu Bajkonur. Na obežnú dráhu Venuše vstúpila 20. októbra 1975. Úlohou orbitálnej časti bolo sprostredkúvať rádiové spojenie pristávacieho modulu so Zemou a skúmať horné vrstvy atmosféry planéty. Venera 9 sa stala prvou umelou družicou Venuše.

Zoznam prístrojov orbiteru, experimenty

  • 1.6-2.8 μm infračervený spektrometer
  • 8-28 μm infračervený rádiometer
  • 352 nm ultrafialový fotometer
  • 2 fotopolarimetery (335-800 nm)
  • 300-800 nm spektrometer
  • Lyman-α H/D spektrometer
  • mapovanie bistatickým radarom
  • CM, DM rádiové zákrytové experimenty
  • trojosý magnetometer
  • 345-380 nm UV kamera
  • 6 elektrostatických analyzátorov
  • 2 modulované iónové zádrže
  • detektor nízkoenergetických protónov
  • detektor nízkoenergetických elektrónov
  • 3 polovodičové čítače
  • 2 čítače výbojov
  • Čerenkovov detektor

Pristávací modul

Dňa 20. októbra 1975 sa pristávací modul oddelil od orbitálnej časti a 22. októbra v 05:13 UT pristál na povrchu Venuše blízko Beta Regio na strmom svahu (20°) pokrytom balvanmi. Pristávací modul bol chladený cirkulujúcou kvapalinou, preto vydržal pracovať na povrchu za extrémnych podmienok iba 54 minút.

Sonda zistila, že vrstva mrakov je vysoká 30-40 km a začína vo výške 30-35 km nad povrchom. Bolo analyzované chemické zloženie atmosféry, kde sa našli molekuly kyseliny chlorovodíkovej, kyseliny fluorovodíkovej a zistila sa prítomnosť brómu a jódu. Z ďalších meraní vyplynulo, že tlak na Venuši dosahoval približne 90 atmosfér (9 MPa), teplota sa rovnala 485 °C, svetelnosť na povrchu dosahovala úroveň porovnateľnú so zamračeným letným dňom na Zemi. Venera 9 bola prvou sondou, ktorá zaslala na Zem čiernobiele snímky z povrchu Venuše. Na nich možno pozorovať, že v atmosfére nie je zjavne viditeľný prach, okolo sondy boli rôzne 30-40 cm veľké kamene bez známok erózie. Naplánované 360° panoramatické obrázky nemohli byť vytvorené, pretože sa u jedného z dvoch fotoaparátov nepodarilo odstrániť kryt šošovky. Na Zem boli odoslané snímky obmedzené na 180°. Túto poruchu mala i Venera 10.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Venera 9 na anglickej Wikipédii.


Predchádzajúca misia:
Venera-8
Venera-9 Nasledujúca misia:
Venera-10


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.