Venera-9
Venera-9 (rus. Венера-9) bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1975. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala na obežnú dráhu Venuše a pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi pristálo na povrchu planéty.
| 1975-050D – Venera-9 | |
|---|---|
| Prevádzkovateľ: | ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina |
| Výrobca: | ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina |
| Typ misie: | planetárna sonda |
| Prelet okolo: | Venuša |
| Dátum preletu: | 20. október 1975 |
| Dátum štartu: | 8. jún 1975 |
| Kozmodróm: | Bajkonur |
| Nosná raketa: | Proton-K/D |
| Zánik: | 25. december 1975 |
| Trvanie: | od 20. október 1975 do 25. december 1975 |
| NSSDC ID: | 1975-050D |
| Hmotnosť: | 2015 kg |
| Elementy dráhy | |
| Excentricita: | .89002 |
| Inklinácia: | 29,5° |
| Perióda: | 48,3 h |
| Apoapsida: | 19,51 RV |
| Periapsida: | 1,26 RV |
Orbiter
Orbitálna časť sondy sa skladala z valcovitej časti s dvomi krídlami solárnych panelov a s parabolickou anténou s vysokým ziskom. Ku dnu valca bola pripojená jednotka s pohonným systémom, vrchol valca bol spojený s guľovitým puzdrom s priemerom 2,4 m, ktoré obsahovalo pristávací modul sondy.
Sonda odštartovala 8. júna 1975 pomocou rakety Proton-K/D z kozmodrómu Bajkonur. Na obežnú dráhu Venuše vstúpila 20. októbra 1975. Úlohou orbitálnej časti bolo sprostredkúvať rádiové spojenie pristávacieho modulu so Zemou a skúmať horné vrstvy atmosféry planéty. Venera 9 sa stala prvou umelou družicou Venuše.
Zoznam prístrojov orbiteru, experimenty
- 1.6-2.8 μm infračervený spektrometer
- 8-28 μm infračervený rádiometer
- 352 nm ultrafialový fotometer
- 2 fotopolarimetery (335-800 nm)
- 300-800 nm spektrometer
- Lyman-α H/D spektrometer
- mapovanie bistatickým radarom
- CM, DM rádiové zákrytové experimenty
- trojosý magnetometer
- 345-380 nm UV kamera
- 6 elektrostatických analyzátorov
- 2 modulované iónové zádrže
- detektor nízkoenergetických protónov
- detektor nízkoenergetických elektrónov
- 3 polovodičové čítače
- 2 čítače výbojov
- Čerenkovov detektor
Pristávací modul
Dňa 20. októbra 1975 sa pristávací modul oddelil od orbitálnej časti a 22. októbra v 05:13 UT pristál na povrchu Venuše blízko Beta Regio na strmom svahu (20°) pokrytom balvanmi. Pristávací modul bol chladený cirkulujúcou kvapalinou, preto vydržal pracovať na povrchu za extrémnych podmienok iba 54 minút.
Sonda zistila, že vrstva mrakov je vysoká 30-40 km a začína vo výške 30-35 km nad povrchom. Bolo analyzované chemické zloženie atmosféry, kde sa našli molekuly kyseliny chlorovodíkovej, kyseliny fluorovodíkovej a zistila sa prítomnosť brómu a jódu. Z ďalších meraní vyplynulo, že tlak na Venuši dosahoval približne 90 atmosfér (9 MPa), teplota sa rovnala 485 °C, svetelnosť na povrchu dosahovala úroveň porovnateľnú so zamračeným letným dňom na Zemi. Venera 9 bola prvou sondou, ktorá zaslala na Zem čiernobiele snímky z povrchu Venuše. Na nich možno pozorovať, že v atmosfére nie je zjavne viditeľný prach, okolo sondy boli rôzne 30-40 cm veľké kamene bez známok erózie. Naplánované 360° panoramatické obrázky nemohli byť vytvorené, pretože sa u jedného z dvoch fotoaparátov nepodarilo odstrániť kryt šošovky. Na Zem boli odoslané snímky obmedzené na 180°. Túto poruchu mala i Venera 10.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Venera 9 na anglickej Wikipédii.
| Predchádzajúca misia: Venera-8 |
Venera-9 | Nasledujúca misia: Venera-10 |