Laurisilva
Laurisilva či Vavrínový les je les pralesovitého typu, ktorý sa vyskytuje na niekoľkých makaronézskych ostrovoch. Vyskytuje sa v ňom relatívne veľké množstvo organizmov endemického typu. Vďaka svojej jedinečnosti bol madeirský les zapísaný v roku 1999 na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Laurisilva of Madeira* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Laurisilva | |
Štát | |
Typ | prírodná pamiatka |
Kritériá | ix, x |
Identifikačné č. | [UNESCO 934] |
Región** | Lokality Svetového dedičstva v Európe |
História zápisu | |
Zápis | 1999 (23. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Prales tohto typu kedysi pokrýval väčšinu európskeho kontinentu. So zmenou podnebia však ustúpil a relikty pôvodného pralesa prežili dodnes len v Makronézii (lesy vavrínového typu sú aj v južnej Číne, v Japonsku a v Tasmánii; zastúpenie rastlinných a živočíšnych druhov je tam však úplne odlišné).
Následkom odlesňovania, poľnohospodárstva, pastierstva a dovozu exotických rastlín zaberá laurisilva v Makronézii stále menšiu plochu:
- na ostrove Madeira necelých 150 km²
- na Kanárskych ostrovoch – Tenerife (60 km²), La Gomera (20 km²), nepatrné plochy na La Palme a Gran Canarii
- na Azoroch (Pico, Terceira, São Miguel) nepatrné plochy
Laurisilva patrí k lesom, ktoré sú stále vlhké. Na ostrove Madeira sa vyskytujú na severných svahoch v nadmorských výškach 300 až 1 400 m a v 700 až 1600 m na južných svahoch v oblastiach, ktoré sú každý deň niekoľko hodín pokryté hmlou. Pokiaľ ide o rastliny a živočíchy, je madeirský prales z 90 % pôvodný, niektoré druhy sú madeirské endemity.
Nájdeme tu vavrín Laurus azorica, ktorého plodmi – čiernymi bobuľami – sa živí holub madeirský (Columba trocaz), vavrín Laurus canariensis, vavrín Ocotea foetens, hruškovec americký, t.j. avokádo (Persea indica), cezmínu Ilex canariensis a vresovec stromovitý (Erica arborea).