Varlam Tichonovič Šalamov
Varlam Tichonovič Šalamov (rus. Варлам Тихонович Шаламов; * 18. jún 1907, Vologda, Rusko – 17. január 1982 Moskva, tamtiež) bol významný[1] ruský prozaik a básnik.[2][3]
Varlam Tichonovič Šalamov | |||
V. T. Šalamov po zatknutí v roku 1937 | |||
Osobné informácie | |||
---|---|---|---|
Narodenie | 18. jún 1907 | ||
Vologda | |||
Úmrtie | 17. január 1982 (74 rokov) | ||
Moskva | |||
Národnosť | ruská | ||
Dielo | |||
Obdobie | 1932-1982 | ||
Debut | „Tri smerti doktora Austino“ | ||
Významné práce | Kolymské poviedky | ||
Podpis | |||
Odkazy | |||
Varlam Tichonovič Šalamov na shalamov.ru | |||
Varlam Tichonovič Šalamov (multimediálne súbory na commons) | |||
|
Život
Varlam Tichonovič Šalamov pochádzal z rodiny pravoslávneho kňaza.[4] Jeho otec pôsobil ako misionár na Aleutoch. Do Ruska sa vrátil v roku 1905. Šalamov absolvoval strednú školu vo Vologde.[3] V roku 1923 sa presťahoval do Moskvy, kde pracoval ako garbiar. Pokračoval (od roku 1926) štúdiom na právnickej fakulte MGU v Moskve.[5]
V roku 1929, počas 3. roku štúdia ho zatkli za šírenie Leninovho závetu. Odsúdili ho na 3 roky pracovného tábora, trest vykonával v tábore Višera.[4] Po návrate z tábora sa zapojil do literárneho života v Moskve, publikoval niekoľko krátkych próz a básní.[6] V roku 1937 počas Veľkej čistky bol opätovne zatknutý a odsúdený (za antisovietsku propagandu) na 5 a potom 15 rokov pracovného tábora v Kolyme.[2]
Napokon v kolymských gulagoch strávil súvisle 14 rokov (1937 – 1951). Aj po prepustení mal zákaz bývať vo veľkých mestách v európskej časti Ruska, takže pracoval ako felčiar. Po 20. zjazde KSSZ ho rehabilitovali a umožnili mu návrat do Moskvy.[2] V roku 1961 mu vyšla (v oficiálnom vydavateľstve, tzv. gosizdat) prvá básnická zbierka Огнибо (dosl. Kresadlo), nasledovali ďalšie tri: v roku 1964 Шелест листьев (dosl. Šelest lístia), v roku 1967 Дорога и судьба (dosl. Cesta a osud) а v roku 1972 Московские облака (dosl. Moskovské oblaky). Od 15. februára 1973 bol člen Zväzu sovietskych spisovateľov.[6] Posledný rok života sa mu prudko zhoršil zdravotný stav, strávil ho ako slepý, hluchý v domove dôchodcov a neskôr v ústave pre psychicky chorých, kde aj zomrel.[2]
Literárna tvorba
Prvopočiatky Šalamovovej literátnej tvorby sú z obdobia po návrate z tábora, teda rok 1932.[4] Po rehabilitácii v roku 1956 sa venoval najmä poézii (4 básnické zbierky a časopisecky publikované diela).[3] Prozaické práce, napriek odmäku po 20. zjazde KSSZ, v Sovietskom zväze oficiálne vyjsť nemohli a šírili sa samizdatom alebo vychádzali v zahraničí.[5]
Kolymské poviedky
Šalamov od roku 1954 až do smrti pracoval na cykle Колымские рассказы (Kolymské poviedky), ktorý rozdelil do šiestich kníh:
- Колымские рассказы – Kolumskije rasskazy (Kolymské poviedky)
- Левый берег – Levyj bereg (dosl. Ľavý breh)
- Артист лопаты – Artist lopaty (dosl. Majster lopaty)
- Очерки преступного мира – Očerki prestupnogo mira (dosl. Črty zo sveta zločinu)
- Воскрешение лиственницы – Voskresenije lictvennicy (dosl. Vskriesenie smrekovca)
- Перчатка, или КР-2 – Perčatka, ili KR-2 (dosl. Rukavice alebo KR-2)
Kolymské poviedky „patria k najtrpkejším prózam celého „táborového“ žánru“.[7]:102 Vzhľadom na ich dokumenárny charakter ich A. Applebaumová používala v obsiahlej miere ako zdroj pre svoju monografiu o gulagoch.[7]:18 Tvoria rozsiahly dokumentárny cyklus, ktorý je založený na Šalamovových osobných zážitkoch.[5] Jadro tvoria „črty, príbehy a záznamy z pracovných táborov“.[4]
Literárny štýl, význam
Šalamovove verše sú filozoficko-reflexívne, s témami ako láska, priateľstvo, vlasť[4]. Nadväzujú na tvorbu Baratynského, Feta, Ťutčeva, Bloka a Pasternaka.[3] Verše, na ktorých pracoval v gulagoch, sa zachovali len vďaka B. Pasternakovi, s ktorým Šalamov viedol korešponenciu.
V prozaických dielach sa prejavil tým, že neuznával román ako žáner.[5] Uprednostňoval pamäti pre ich bezprostrednosť. Bol majster krátkej prózy, v ktorej uplatňoval viaceré básnické prvky: nedopovedanosť, metaforickosť, rytmickosť. V poviedkach jednu bolesť, len čo pominie, vystrieda ešte zraňujúcejšia udalosť.[2]
V žánre literatúry o gulagoch mu bol seberovný iba Alexandr Isajevič Solženicyn.[8]
Jeho dielo je nadčasové mravné memento.[3]
České a slovenské preklady (knižné)
- ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Kolymské povídky. Preklad Sergej Machonin. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1995. 255 s. ISBN 80-204-0516-X.
- ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Kolymské povídky. Preklad Sergej Machonin, Jan Machonin. Vyd. 1. V Praze : GplusG, 2011. 254 s. ISBN 978-80-87060-43-8.
- ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Levý břeh. Preklad Sergej Machonin, Jan Machonin. Vyd. 1. V Praze : GplusG, 2013. 263 s. ISBN 978-80-87060-78-0.
- ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Mistr lopaty. Preklad Sergej Machonin, Jan Machonin. Vyd. 1. Praha : GplusG, 2015. 346 s. ISBN 978-80-7515-023-3.
- ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Vzkříšení modřínu; Črty ze zločineckého podsvětí. Preklad Sergej Machonin, Jan Machonin. Vyd. 1. V Praze : GplusG, 2017. 383 s. ISBN 978-80-7515-043-1.
- ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Rukavice aneb KP 2. Preklad Jan Machonin. Vyd. 1. V Praze : GplusG, 2019. 319 s. ISBN 978-80-7515-107-0.
- ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Kolymské poviedky. Preklad Igor Otčenáš. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1992. 213 s. ISBN 80-220-0410-3.
- ŠALAMOV, Varlam. Týfusová karanténa. Preklad Oľga Kovačičová. In: JEROFEJEV, Viktor, ed. Ruské kvety zla. Bratislava : BELIMEX, 2005. 417 s. ISBN 80-89083-78-1. S. 24-43.
- ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. Kolymské poviedky : prvé úplné vydanie prvého zväzku a výber z ďalších próz. Preklad Anna A. Hlaváčová. Bratislava : Ikar, 2006. 350 s. (Odeon; zv. 32.) ISBN 80-551-1121-9.
- ŠALAMOV, Varlam. Kolymské poviedky. Preklad Anna A. Hlaváčová. Bratislava : Premedia, 2017. 344 s. (Tichá voda.) ISBN 978-80-8159-525-7.
Referencie
- ELIÁŠ, Anton, et al. Ruská literatúra 18. – 21.storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 233 s. ISBN 978-80-224-1344-2. S. 224.
- ŠALAMOV Varlam. In: KOVAČIČOVÁ, Oľga, a kol. Slovník ruskej literatúry 11. – 20. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2007. 581 s. ISBN 978-80-224-0967-4. S. 423 – 424.
- ŠALAMOV Varlam. In: POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. S. 557 – 558.
- HRALA, Milan. Ruská moderní literatura 1890 – 2000. Vyd. 1. Praha : Karolinum, 2007. 767 s. ISBN 978-80-246-1201-0. S. 632 – 634.
- ZÁHRADKA, Miroslav. Ruská literatura XX. století : (literární proudy a osobnosti). 1. vyd. Olomouc : Periplum, 2003. 236 s. ISBN 80-86624-08-0. S. 218 – 219.
- ŠALAMOV, Varlam Tichonovič. In: KASACK, Wolfgang. Slovník ruské literatury 20. století. Preklad Jiří F. Franěk a kol. Praha : Votobia, 2000. 622 s. ISBN 80-7220-084-4. S. 497 – 498.
- APPLEBAUM, Anne. Gulag : dějiny. Preklad Petruška Šustrová. Vyd. 1. Praha; Plzeň : Beta-Dobrovský; Ševčík, 2004. 604 s. (Historie.) ISBN 80-7306-152-X, 80-7291-116-3.
- The Cambridge History of Russian Literature. Ed. Charles A. Moser. Rev. ed. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 0-521-41554-3. S. 550.