Vakovlk tasmánsky

Vakovlk tasmánsky (Thylacinus cynocephalus), ľudovo tasmánsky tiger, tasmánsky vlk, je vyhynutý druh vačkovca z čeľade vakovlkovité, ktorý do začiatku 20. storočia žil v Tasmánii.

vakovlk tasmánsky
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Thylacinus cynocephalus
Harris, 1808
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Keďže mal rovnaký spôsob života ako psovité šelmy v Európe, výzorom sa podobal psovi alebo vlkovi. S týmto druhom však nemá nič spoločné. Ako vačkovec je príbuzný s kengurou.

Opis

Veľkosťou a tvarom tela sa podobá psovi, odlišnosťou sú kratšie nohy a chvost. Farba je piesková až sivá s výraznými pruhmi. Vakovlk meria okolo 100 – 180 cm, vrátane chvosta 50 – 65 cm. Najväčší meraný jedinec mal 290 cm.

Váha je 20 – 30 kg. Samec je výrazne väčší ako samica. Zvláštnosťou je papuľa, ktorú dokáže otvoriť až do takmer 120° uhla. Zachoval sa aj čiernobiely film natočený v roku 1933, ktorý zobrazil túto možnosť. Vakovlk mal 46 zubov. Živil sa hlavne kengurami, hlodavcami a vtákmi. Po osídlení krajiny kolonistami sa preorientoval aj na ovce, kvôli čomu ho začali osadníci hubiť. Vakovlk sa síce nakoniec stal chránenými živočíchom, ale to už na jeho záchranu nestačilo. Dnes je považovaný za vyhubený druh.

Porovnanie lebky vakovlka (vľavo) a vlka

Vyhubenie

Ešte v roku 1930 bol na ostrovoch lovený. Jeden exemplár bol odchytený pre tasmánsku Hobart Zoo. Volal sa Benjamin a žil do roku 1936[2]. Išlo pravdepodobne o posledný exemplár svojho druhu. Jeho vyhubenie spôsobil svojou činnosťou človek. Hlavný dôvod bol nepriamy, keď zhruba pred tisícom rokov bol do životného priestoru vakovlka zavlečený pes, ktorý mu ako predátor konkuroval. Pes bol rýchlejší, inteligentnejší a lovil v svorkách a priamo ovplyvňoval množstvo potravy. Z týchto psov sa časom vyvinul divý pes dingo. Priamo na populáciu vplýval chov oviec, keď sa vakovlk preorientoval na túto ľahko dostupnú potravu. Vláda za kožu vakovlka vypísala odmenu a tým spečatila jeho osud.

Vakovlk obýval Novú Guineu aj pevninskú Austráliu odkiaľ bol dingom pred cca 2000 rokmi vytlačený. Z pevninkej Austrálie sa dostal pred 8 až 10 tisíc rokmi dostal na Tasmániu, kde sa rozšíril. Obýval najmä lesnú krajinu.[1]

Vakovlk sa stal legendou – neustále sa objavujú správy o jeho existencii, aj keď ho nikto na vlastné oči nevidel.[3][4]

Referencie
  1. Burbidge, A. A. & Woinarski, J. 2016. Thylacinus cynocephalus. The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T21866A21949291. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2016-2.RLTS.T21866A21949291.en. Prístup 16. október 2018.
  2. The Thylacine Museum - The Thylacine in Captivity: Benjamin - The Last Known Captive Thylacine (page 1) [online]. naturalworlds.org, [cit. 2018-10-16]. Dostupné online.
  3. WEISBERGER, Mindy. Ghost of the Tasmanian Tiger: Scientists Investigate Sightings [online]. livescience.com, 2017-03-31, [cit. 2018-10-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Tasmanian tiger: Trio release footage they claim is sighting of thylacine [online]. abc.net.au, 2017-09-06, [cit. 2018-10-16]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.