Kultúrna východoslovenčina

Kultúrna východoslovenčina (iné názvy: kultúrna východná slovenčina, východoslovenská kultúrna slovenčina) bol variant kultúrnej predspisovnej slovenčiny – nekodifikovaná nadnárečová forma slovenčiny od vrcholného stredoveku do konca 18. storočia, ktorá vznikla na východnom Slovensku na základe východoslovenských nárečí, ale neskôr reprezentuje kultivovaný úzus vzdelancov domáceho pôvodu, mešťanov a menších zemepánov.

Jej vznik je spojený so začiatkami tvorby slovenskej ľudovej slovesnosti vo vrcholnom stredoveku. Súvislý písaný prejav kultúrnej východoslovenčiny je doložený už z konca 15. storočia. Je to známy výhražný list mestu Bardejovu asi z roku 1493. Texty v kultúrnej východoslovenčine sa však začínajú častejšie objavovať od polovice 16. storočia tak ako v iných častiach Slovenska. Zväčša sú to dokumentárne žánre (listy, diáre, protokoly a podobne), no nechýbajú ani záznamy folklórneho prejavu a inej literárnej tvorby. Tlačené texty v kultúrnej východoslovenčine sú známe od polovice 18. storočia. V odbornej literatúre sa nazývajú kalvínske tlače. Ich jazyk je už normalizovaný. Pre jazyk písomností, ale aj tlačených kníh v kultúrnej východoslovenčine je charakteristické, že odráža výraznejšie znaky východoslovenských nárečí vo väčšom rozsahu ako jazyk písomností z iných častí Slovenska. Takými znakmi sú napríklad dz, c za staršie ď, ť, mäkkosť spoluhlások ň, ľ, respektíve aj ś, ź, koncovky -och, -om v pluráli pre všetky rody, ba aj niektoré typické slová (napríklad dakle, valal, trimac). Pravda, vyskytujú sa písomnosti aj bez týchto znakov. To naznačuje, že nadnárečový úzus vzdelanej východoslovenskej honorácie (kňazov, notárov a podobne) sa formoval nerovnomerne a zdĺhavo. V textoch býva spravidla menej bohemizmov, no vyskytujú sa polonizmy, menej ukrajinizmy.