Václav Příhoda

Narodil sa v Sánach u Poděbrad do početnej učiteľskej rodiny. Na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity študoval filológiu nemčinu a francúzštinu, školu absolvoval v roku 1914. Potom učil na stredných školách v Českej Třebovej, Kladne a Prahe.

Z počiatku svojej kariéry sa venoval filozofii, avšak po vzniku Česko-Slovenska sa zameral na reformy česko-slovenského školstva. Orientoval sa najmä na oblasť experimentálnej pedagogiky, vďaka ktorej preukázal overiteľnosť pedagogických javov a dokázateľnosť súdov o nich. Aj neskôr používal vedecké metódy umožňujúce pedagogické a psychologické javy merať, overovať a dokazovať.

V roku 1924 habilitoval na Karlovej univerzite; docentúru získal po obhájení spisu Psychologie a hygiena zkoušky. Profesorom bol menovaný v októbri 1945.

Stal sa odborným poradcom na ministerstve školstva, avšak po roku 1948 mu bola znemožnená ďalšia pedagogická činnosť. Preto sa rozhodol venovať plne psychológii. Svoje úsilie zúročil v roku 1956, kedy vydal Úvod do pedagogické psychologie. Tento učebný text sa časom rozrástol do podoby štvorzväzkového diela Ontogeneze lidské psychiky. Táto publikácia nemá vo svetovej pedagogickej a psychologickej literatúre obdoby.

Za svoje zásluhy o rozvoj pedagogiky a psychológie dostal v roku 1966 medailu Jana Amosa Komenského za celoživotnú prácu a v roku 1969 Rád republiky k svojim osemdesiatinám.

• Racionalisace školství, funkcionálna organizácia školskej sústavy (1930)
• Idea vysokého učení (1945)
• Ontogeneze lidské psychiky I.-IV. (1956-1974)

1. Matričný ​​záznam o narodení a krste

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Václav Příhoda na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Václav Příhoda

• Václav Příhoda