Kunhuta Uhorská

Kráľovná Kunhuta v Zbraslavskej kronike

Kunhuta sa narodila do rodiny Anny, dcéry kráľa Bela IV. a Rastislava Michajloviča Haličského z rodu Rurikovcov, neskoršieho bána v Mačve okolo rokov 1245/1246. O Kunhutinom detstve sa mnoho nevie, vyrastala na uhorskom kráľovskom dvore v Budíne. V mladom veku, snáď niekedy okolo 15. až 20. roku života bola vydatá za českého kráľa Přemysla Otakara II. Sobáš mal stvrdiť mier medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom, ktoré krátko pred tým bojovali o babenberské dedičstvo (t.j. rakúske krajiny). Kunhuta bola pre Otakara až druhou voľbou, pretože ako prvú možnosť zvažoval Belovu dcéru Margitu, ktorá však vstúpila do kláštora. Svadba medzi kráľom Přemyslom Otakarom a Kunhutou sa konala 25. októbra 1261 v Prešporku. Pretože bol Přemysl predtým ženatý s Margarétou Babenberskou, ktorú zapudil, bol potrebný pápežský dišpenz, ktorý bol dodaný dodatočne. Na Vianoce 25. decembra 1261 sa v Prahe následne konala kráľovská korunovácia Kunhuty i jej manžela Přemysla Otakara II.[6][11]

Pravdepodobne v januári 1265 sa kráľovskému páru narodila prvá dcéra Kunhuta, a v roku 1269 Anežka. V roku 1271 Kunhuta Přemyslovi porodila prvého legitímneho dediča, neskoršieho kráľa Václava II. Podľa Zbraslavskej kroniky mal mať pár až troch synov, avšak dvaja z nich mali zomrieť v detstve, uvažuje sa i o tretej dcére. Spolu s Přemyslom Otakarom II. Kunhuta prežívala rast sily Českého kráľovstva a k svojmu titulu manželky českého kráľa, rakúskeho a štajerského vojvodu tak pribudol i titul manželky korutánskeho vojvodu. Přemyslove ambície však narazili na nového nepriateľa, ktorý povstal v podobe Rudolfa Habsburského, ktorý Přemysla v bitke viackrát porazil. Osudnou sa Přemyslovi stala Bitka na Moravskom poli v roku 1278, kde zahynul.[6][11]

Kráľovná vdova sa tak sala zástupkyňou záujmov maloletého syna Václava II. a stála pred ňou neľahká úloha udržať přemyslovské panstvo pohromade. Aby udržala situáciu pod kontrolou, požiadala o pomoc Ota V. Dlhého, brandeburského markgrófa, ktorý mal za manželku sestru Přemysla Otakara II. Boženu (Beatrix). Tento krok jej pred smrťou odporučil sám Přemysl Otakar. Brandeburské vojská sa však v krajine chovali ako uzurpátori a lupiči. So žiadosťou o pomoc sa preto kráľovná obrátila na vratislavské knieža Henricha IV. Proba. Jednať začala aj s Rudolfom Habsburským, s ktorým sa v roku 1278 stretla v Sedleckom kláštore. Panovníci sa nakoniec dohodli, že správcom v Čechách bude Oto V., Morava dočasne pripadla Rudolfovi a Kladsko Henrichovi. Kunhute malo živobytie zabezpečiť panstvo v Opavsku. Po piatich rokoch malo byť České kráľostvo pod vládou Václava II. obnovené. V tomto období došlo aj k zásnubám Kunhutiných detí Václava a Anežky. Ďalšia dcéra Kunhuta už pred tým vstúpila do kláštora. V roku 1279 bola Kunhuta spolu s Václavom II. z Prahy odvedená na Bezděz, kde boli internovaní pod mocou Brandeburčanov. Z Bezdězu však koncom mája alebo začiatkom júna kráľovná pod zámienkou návštevy mesta utiekla na svoje panstvá v Opavsku so sídlom v Hradci u Opavy. O kráľa Václava sa mala ďalej starať jeho pestúnka Eliška. Za tento krok si Kunhuta u niektorých českých kronikárov zaslúžila opovrhnutie a jej útek zanechal dôsledky i na osobe Václava II. a jeho vzťahu k nej.[6][11]

Z Opavy Kunhuta kontaktovala cisára Rudolfa Habsburského, ktorý vzal Kunhutu pod ochranu a začal jednať s Otom V. o jeho odchode z Čiech. Brandeburské vojská sa z Čiech stiahli, ale spolu s nimi bol do Brandeburska prevezený aj kráľ Václav II. České stavy neskôr stál kráľov návrat do Prahy nemalé úsilie a financie. Niekedy v tomto období sa do Kunhutiných služieb dostal český šľachtic Záviš z Falkenštejna z rodu Vítkovcov, ktorý sa v roku 1281 spomína už ako Kunhutin hradný gróf (purkgróf). Nie je zrejmé, kedy medzi kráľovnou a Závišom vznikol milenecký vzťah, no už v roku 1281 sa im narodil syn Ján prezývaný aj Ješek, čo negatívne vnímala česká verejnosť. Ješek sa neskôr stal rytierom Rádu nemeckých rytierov a následne dokonca komtúrom rádu pre Čechy a Moravu. Podľa niektorých názorov sa už v tomto období Kunhutinho života pár aj tajne zobral. Zlé jazyky kráľovnú obviňovali zo vzťahu z Falkenštejnom už za vlády Přemysla Otakara II., čo je však málo pravdepodobné. V roku 1281 sa z uhorského zajatia vrátil nemanželský syn Přemysla Otakara II. Mikuláš I. Opavský, ktorý s Kunhutou prišiel do konfliktu a v roku 1283 sa preto kráľovná presťahovala do Prahy, kam sa krátko pred tým v tom istom roku z brandeburského zajatia vrátil aj jej syn Václav II. Syn matku prijal na kráľovskom dvore a Záviš z Falkenštejna sa stal Václavovým poradcom. V roku 1285 sa Václav II. oženil s Gutou Habsburskou a osláv v Chebe sa zúčastnila aj kráľovná. Rudolf Habsburský však svoju dcéru do Čiech nepustil, pre "neusporiadané vzťahy v rodine českého kráľa". V máji 1285[4] (podľa iných zdrojov už v roku 1284)[6][12] sa konala verejná svadba Záviša a Kunhuty, no už o pár mesiacov na to, 9. septembra 1285 Kunhuta zomrela. Hoci sa objavili rôzne názory na príčinu Kunhutinej smrti, pravdepodobne šlo o tuberkulózu. Pochovaná bola v Kláštore svätej Anežky Českej.[6][11][4]