Václav Hollar

Pochádzal z významnej a majetnej pražskej rodiny, nie je úplne isté akého náboženského vyznania.[1] Obdobie jeho mladosti spadá na začiatok tridsaťročnej vojny. Otec Jan Hollar bol úradníkom na Pražskom hrade a od roku 1600 mohol z rozhodnutia Rudolfa II. používať erb a predikát Hollarové z Práchně (von Prachenberg). Jeho matka Markéta bola rodom z nemeckej rytierskej rodiny z Löwengrünu a Bareytu.

S prvými umeleckými pokusmi začínal Hollar už skôr, ale rytiu sa začal venovať až vo svojich osemnástich rokoch pod vedením Aegidia Sadelera, v Bruseli narodeného grafika, ktorý sa do Prahy dostal v čase rozkvetu Rudolfovho dvora. Otec jeho umelecké snaženie nepodporoval a chcel, aby sa syn stal právnikom.[2]

Od roku 1627 pôsobil vo Frankfurte nad Mohanom, v Štrasburgu, Kolíne nad Rýnom a v Antverpách. V roku 1636 sa zoznámil s Thomasom Howardom z Arundelu, anglickým diplomatom. Arundel bol okrem iného zberateľ umenia a Hollara si všimol pri nákupe diel od Abrahama Hogenberga. Spoločne navštívili Frankfurt nad Mohanom, Prahu, Viedeň a postupne precestovali celú strednú Európu. Ešte v tomto roku pri návšteve dvora cisára Ferdinanda II. bol s pomocou Arundela Hollarovi vylepšený erb a predikát po jeho matke, takže si mohol hovoriť „Hollar Prachenberger von Löwengrün und Bareyt“.[3]

Keď sa jeho mecenáš v roku 1637 vrátil do Londýna, Hollar ho nasledoval a nakoniec tam strávil väčšiu časť svojho života.[4] Neskôr sa v Anglicku aj oženil, ale nikdy nezabudol na svoju rodnú krajinu a podpisoval sa ako Wenceslaus Hollar Bohemus (Václav Hollar Český).

Za svojho života vytvoril množstvo tvorieb, z ktorých sa uchovalo asi 3000 grafických listov a 500 kresieb. Zobrazujú veľmi širokú škálu tém, od korunovácií po popravy, panorámy a architektúru. Zrejme najdôležitejšia Hollarova práca je obraz Londýna, nie len pre svoju veľkosť, ale hlavne pre to, že nám dáva možnosť vidieť Londýn pred Veľkým požiarom v roku 1666. V jeho rodnej krajine je uznávaný pre panorámy Prahy, v ktorých zachytával zmeny mesta. Jeho metóda zachytávania prostredia je zaujímavá – niekedy kreslil to isté miesto, ale z iných miest. Jedna z najväčších zbierok Hollarových prác je v Národnej galérií v Prahe. Významnú zbierku jeho prác má aj kráľovná Alžbeta II.

• Dobrá kočka, která nemlsá – dielo bolo neskôr použité pre názov albumu českej skupiny Lucie.

1. http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/207452801280047-historicky-magazin/ Václav Hollar v dokumentárnom cykle Historický magazín, 22. december 2007
2. Urzidil, Hollar: A Czech Emigré to England, s. 17
3. Urzidil, Hollar…, s. 20
4. Urzidil, Hollar…, s. 21–27

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Václav Hollar