Polpriamka

Polpriamka (nesprávne polopriamka) je časť priamky, ktorá vznikne jej rozdelením jedným bodom.

Bod, ktorý rozdelil priamku, sa nazýva počiatočný bod polpriamky. Polpriamka je určená svojim počiatočným bodom a ľubovoľným bodom ležiacim na polpriamke, rôznym od počiatočného bodu. Tento bod nazývame pomocný bod.

Matematický zápis polpriamky: ${\displaystyle {\overrightarrow {AB}}}$. Polpriamka sa znázorňuje rovnou čiarou od počiatočného bodu smerujúcou cez pomocný bod ďalej.

Polpriamka je opačná k danej polpriamke vtedy, ak leží na rovnakej priamke s danou polpriamkou, má s danou polpriamkou rovnaký počiatočný bod, ale má opačný smer. Tzn. opačné polpriamky majú spoločný práve jeden bod, ktorý je zároveň ich spoločným počiatočným bodom. Pre rozlíšenie smeru v matematickom zápise sa používa šípka smerujúca opačným smerom:

${\displaystyle {\overrightarrow {AC}}}$ je opačná polpriamka k ${\displaystyle {\overrightarrow {AB}}}$.

Zjednotenie polpriamky a k nej opačnej polpriamky je priamka.

Ak máme na priamke dva body ${\displaystyle C,B,}$ potom prienik polpriamok ${\displaystyle {\overrightarrow {CB}}}$ a ${\displaystyle {\overrightarrow {BC}}}$ je úsečka ${\displaystyle CB}$.[1]