Užice

Prvými obyvateľmi tohto regiónu Srbska boli Ilýri, najmä kmene Partinov a Autarijatov. Pohrebiská týchto kmeňov sa tu nachádzajú vo veľkej miere. Tento región sa neskôr stal časťou Rímskej ríše a stal sa súčasťou provincie Dalmácia.

Stredovek sa niesol v znamení príchodu slovanských kmeňov, neskôr Srbov z Bieleho Srbska. Okolo roku 1180 veľký župan Štefan Nemanja pripojil Užicu k stredovekému štátu Raška, ktorý bol v tom čase pod nadvládou župana Stracimira. Kráľ Dragutin sa vzdal moci v prospech svojho brata Milutina, ktorý potom, čo od uhorského kráľa dobyl oblasť Mačva, vytvoril Sriemske kráľovstvo a postavill sa na jeho čelo. Po Dragutinovej smrti sa dobyté krajiny stali súčasťou Srbska. Po smrti cisára Štefana Dušana sa Užica dostala pod kontrolu Vojislava Vojinoviča, ktorého čoskoro zvrhol Nikola Altomanovič. Srbské knieža Lazar a bosniansky kráľ Tvrtko I. zvíťazili nad Nikolom Altomanovičom a rozdelili si tieto krajiny medzi sebou. Užice teda boli pod kontrolou kniežaťa Lazara.

Užice boli dobyté Osmanskou ríšou v roku 1463 a stali sa súčasťou Belehradského pašalíka až do roku 1807, keď boli počas prvého srbského povstania oslobodené srbskou armádou. Užice sa stali centrom regiónu s mnohými obchodníkmi a remeselníkmi. Až na konci 19. storočia sa mesto začalo priemyselne rozvíjať.

Prvé továrne na výrobu vlnených prikrývok a plstených vecí sa začali otvárať v Užiciach v roku 1868 a v roku 1880 bola otvorená továreň na kožený tovar. Užice sa stali prvým mestom v Srbsku, ktoré postavilo vodnú elektráreň na základe fyzikálnych zákonov Nikolu Teslu. Bola postavená v roku 1900 na rieke Detina.

V roku 1941 boli Užice dobyté komunistickými partizánmi, ktorí ich označili za hlavné mesto Užickej republiky, ktorá existovala počas jesene 1941 v západnej časti okupovaného Srbska.

Užitská republika okupovala takmer celú západnú časť Srbska s populáciou viac ako 300 tisíc ľudí.

Nachádzala sa medzi riekami Skrapež na severe, Drinou na západe, Západnou Moravou na východe a Uvacom na juhu.

V tom čase boli všetky továrne pôsobiace v Užiciach prestavané pre vojenské potreby. Cesty a železnice naďalej fungovali, naďalej vychádzali knihy a noviny, zatiaľ čo okupačné sily sa zameriavali na iné oblasti.

V novembri 1941 nemecká armáda znovu obsadila toto územie a väčšina partizánov utiekla do Bosny, Sandžaku a Čiernej Hory.

V socialistickej Juhoslávii sa Užice premenovali na Titovo-Užice. Bolo to jedno z niekoľkých miest premenovaných na počesť Tita. V roku 1992 bol starý názov vrátený.

V 90. rokoch hospodárstvo mesta klesalo v dôsledku politickej nestability a vojen.

V roku 1999 bolo mesto niekoľkokrát ostreľované lietadlami NATO. K najväčším škodám došlo 6. mája 1999. Po dlhšom bombardovaní tisíce obyvateľov mesta vyšli na hlavné námestie na protest proti bombardovaniu a genocíde civilistov.

Dnes sú Užice centrom hospodárskeho rozvoja v regióne. K odvetviam, ktoré sa rozvíjajú najrýchlejšie, patria: metalurgia neželezných kovov a textilný priemysel. Užice tvoria 30% celkovej produkcie v celom regióne. Väčšina výrobkov sa vyváža.

Okrem priemyslu sa rozvíjajú stavebníctvo, doprava, obchod, poľnohospodárstvo, bankovníctvo, medicína atď.