Kleisthenes (Sikyón)

V 7. stor. pred Kr. sa v Sikyóne zmocnil vlády tyran Orthagoras, pôvodným povolaním mäsiar a založil dynastiu, ktorá sa udržala viac ako sto rokov.[2][3] Vládu ale zrejme nemal až tak pevne v rukách, lebo dórske aristokratické fýly si zachovali nadvládu nad pôvodným obyvateľstvom.[2] V najstaršom gréckom spoločenskom zriadení bol jeho základom rod (genos), z rodov sa skladali bratstvá (frátrie), z bratstiev kmene (fýly) a z nich kmeňové zväzy („národy") Rod bol pevnou jednotkou a na jeho čele stál starešina (archón).[4]

Do Sikyónu sa dórske kmene prisťahoval zo severu (cca 12 stor. pred Kr.) a pôvodné achájske obyvateľstvo si podmanili.[5] Nadvládu dórskych fýl zlomil až Orthagorov druhý či tretí potomok Klesthenes, ktorý sa za pomoci utlačovaného ľudu dostal k moci a stal sa tyranom (samovládcom). Urobil to ale so zmyslom pre humor. V rámci svojej reformy dal dórskym fýlam nové mená Hyatai, Oneatai a Choireátai (slovensky: Svine, Somári a Prasatá). Kým dórske fýly zosmiešnil, iónsku nazval naproti tomu Aschilaoi, Vládcovia ľudu.[2] Názvy týchto fýl zmenili Sikyónčania až 60 rokov po jeho smrti na Hylleovia, Pamfylovia, Dymanati a štvrtej fýle dali meno po Adrastovom synovi Aigialeovia.[5] Kleisthenes opierajúc sa o iónske ľudové masy tak politicky a aj kultúrne dórsku aristokraciu odstavil. Kleisthenes zašiel pritom dokonca až tak ďaleko, že zakázal aj recitácie Homérových hymnov. Tým sa vysvetľovala tiež jeho politika orientovaná proti Sparte a dórskym vyšším vrstvám v Grécku.[6]

Už od pradávných čias Heléni v čase vinobrania oslavovali spevom a tancom za doprovodu dithyrambu sviatok Dionýza, boha vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy. V Sikyóne sa ale podľa svedectva historika Herodota velebil hrdina Adrastos tým istým spôsobom ako inde Dionýzos.[7] Adrastos bol mýtický hrdina, ktorý ako jediný zo siedmich argejských vodcov prežil vojnu s Tébami (tzv. vojnu Siedmi proti Tébam), pretože mohol ujsť na svojom koňovi Arionovi, plodu lásky bohyne Demeter a Poseidóna.[8] Keď sa po rokoch ich potomkovia opäť vypravili proti Tébam a svojich otcov pomstili, ako jediný z vodcov zomrel Adrastov syn Aigialeus. Adrastos sa nato zo straty svojho syna utrápil na smrť.[9] Keďže uctievanie Adrasta bolo dórskym sviatkom, Kleisthenes ho preniesol na boha Dionýza a prikázal uctievať hrdinu Melanippa, slávneho obracu Téb vo vojne Siedmi proti Tébam.[7]

Sikyónska pokladňa v Olympii

Krátko potom, ako sa Kleisthenes stal v Sikyóne taranom, viedol vojenské ťaženie za oslobodenie Delf z nadvlády mesta Krisy v tzv. prvej svätej vojne.[1] Pri ďalšej vojne, ktorú Kleisthenes viedol s Argom nie je známy ani dátum, dôvod alebo jej trvanie.[10] Je ale známe, že podstatnú časť stavebnej činnosti v Sikyóne financoval z vojnovej koristi.[6]

Podľa starovekého historika Herodota, Kleisthenes po svojom olympijskom víťazstve v tethrippe (v roku 572 pred Kr.) učinil vyhlásenie, že ktokoľvek z významných Helénov, ktorý má v úmysle oženiť sa s jeho dcérou Agaristou, nech sa do šesťdesiatich dní dostaví do Sikyónu, kde sa môže o ňu uchádzať svojim vystupovaním a on do roka vyvolenému svadbu vychystá. Keďže Kleisthenovo bohatstvo a autorita bola všeobecne známa, do Sikyónu prišlo mnoho pytačov z celého Grécka.[11]

Kleisthenes sa po roku rozhodol dať ruku svojej dcéry Megaklovi z aténskej rodiny Alkmeonovcov a každého z ostatných pytačov, aby si ich neznepriatelil, odškodnil jedným talentom. Z manželstva Agaristy a Megakla sa narodili dvaja synovia, Kleisthenes a Hippokrates. Kleisthenes bol zakladateľom aténskej demokracie.[12] Hippokratova dcéra Agaristé sa stala matkou slávneho aténskeho politika Perikla.[13]

• Zoznam olympijských víťazov staroveku
• Tyrania (Grécko)