Gelón z Gely

Gelón starogr. Γέλων – Gelón, * cca 540 pred Kr., Gela – † 478 pred Kr., Syrakúzy) bol v rokoch 491 – 478 pred Kr. tyran v Gele a neskôr v Syrakúzach. Nástupcom Gelóna sa stal jeho brat Hierón.[1]

Syrakúzska minca predstavujúca tyrana Gelóna

Gelón, syn Deinomena,[2] bol za vlády gelského tyrana Hippokrata veliteľom jazdectva a strážcom jeho synov.[3] Po Hipokratovej smrti sa v roku 491 pred Kr. zmocnil vlády.[4] Keď v roku 485 pred Kr. syrakúzski veľkostatkári, ktorých ľud vyhnal z mesta, požiadali Gelóna o pomoc, dobyl Syrakúzy a svoju moc tam presunul, zatiaľ čo vládu v Gele prenechal svojmu bratovi Hierónovi.[5] Vyše polovice obyvateľstva sa presťahovala do Syrakúz. Zatiaľčo 10 000 žoldnierov dostalo syrakúzske občianstvo, pôvodné obyvateľstvo predal do otroctva.[5] Hlavne týmto opatrením sa Syrakúzy stali vedúcou mocnosťou v Grécku.[5] Gelón sa následne oženil s Démaretou, dcérou tyrana Théróna, vládcu Akragantu, ktorý v roku 483 pred Kr. vyhnal z Himery tyrana Térilla a dosadil tam ako vládcu svojho syna Thrasydaia.[6]

Sicíliu, najväčší ostrov v Stredozemnom mori, začali Gréci kolonizovať približne v polovici ôsmeho stor. pred Kr. Začala založením Naxu a Syrakúz. Západnú časť ostrova ovládali Feničania z Kartága.[7] Zo začiatku medzi nimi neboli veľké konflikty o to ostrejšie boli neskôr, keď si Kartáginci sicílskych Grékov nechceli už iba podrobiť, ale etnicky zlikvidovať. Veľká príležitosť sa im naskytla za Xerxovho útoku na Grécko.[8] Cez Sidón a Tyros skoordinovali svoje plány a tak na jar v roku 480 pred Kr. sa veľké žoldnierske vojsko Kartága na čele s Hamilkarom vylodilo na západe Sicílie, kde sa spojilo s vojskom z fenických obcí a ich prvým cieľom bola Himera.[1]

Kartáginci pred vojnou nepochybne počítali s tradičnou gréckou nesvornosťou, ale tentoraz sa prepočítali. Heléni ohrozenú Himeru neponechali svojmu osudu. Syrakúzsky tyran Gelón, ktorý zjednotil celú východnú Sicíliu sa spojil s akragantským tyranom Thérónom a postavili vojsko, ktoré sa počtom rovnalo takmer polovici kartágijských síl pod vedením Hamilkara. Pritiahli s ňou k Himere a vo vynikajúco vedenej bitke ho na hlavu porazili. Údajne sa to stalo 29. septembra roku 480 pred Kr., toho istého dňa, čo Gréci porazili Peržanov pri Salamíne.[8]

Gelón sa stal v roku 488 pred Kr. olympijským víťazom v preteku dvojkolesových vozov so štvorzáprahom koní.[9][2]

Referencie a bibliografia
  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 63.
  2. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,9,4.
  3. Herodotos, História, 7,154.
  4. Herodotos, História, 7,155.
  5. Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 102.
  6. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 85.
  7. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 158.
  8. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 295.
  9. Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 52.

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.