Tristan a Izolda (opera)

Tristan a Izolda je opera (hudobná dráma) nemeckého skladateľa Richarda Wagnera. Patrí medzi jeho najvýznamnejšie diela. Opera s jej novátorským využitím harmónií, chromaticizmu a orchestrálnych farieb patrí medzi miľníky vo vývoji západnej hudby a mala veľký vplyv na ďalších skladateľov. Predznamenala atonalitu a spolu s Debussyho Faunovym popoludním tvorí prelom medzi hudbou 19. a 20. storočia.

Tristan a Izolda
Tristan und Isolde

Ilustrácia Ferdinanda Leekeho inšpirovaná druhým dejstvom opery
Vznik
HudbaRichard Wagner
LibretoRichard Wagner
PredlohaGottfried von Strassburg: Tristan
Obdobie vzniku1857 - 1859
Premiéra
10. júna 1865
Kráľovské dvorné a národné divadlo, Mníchov
Informácie o predstavení
Jazyknemčina
Počet dejstiev3
Miesto a čas dianiaÍrsko a Bretónsko, stredovek
Približná dĺžka225 min.
Pozri tiež Zoznam opier

Operu charakterizuje erotická tajomná atmosféra. Skladateľ sa tu najviac priblížil myšlienke vnútornej drámy,vonkajšie okolnosti majú podradnú úlohu. Dielo bolo ovplyvnené filozofiou Arthura Schopenhauera.

Charakter hudby a jeho význam

Opera znamenala prelom nielen vo Wagnerovej tvorbe, ale v európskej hudbe ako takej a ovplyvnila jej ďalšie smerovanie. Novum spočívalo predovšetkým v harmonickej stránke diela a použití obohatených akordov a nedokončených a predlžovaných harmonických kadencií. Hoci sa tieto prvky vyskytujú v hudbe už od obdobia renesancie, Wagner ich využil cielene vo veľkej miere, v priebehu celého diela a sú spoluzodpovedné za špecifickú atmosféru opery, vyvolávajúce pocity túžby a nenaplneného očakávania. Najlepším príkladom nedokončenej kadencie je azda zamilovaný duet Tristana a Izoldy v druhom dejstve ("Wie sie fassen, wie sie lassen..."), kedy po dlhej gradácií sledu akordov, melodickej linky i dynamiky prichádza v poslednom momente namiesto očakavaného a uspokoujujúceho záverečného akordu ostrý disonantný akord v podobe prerušenia mileneckého páru Kurwenalom ("Rette Dich, Tristan!"). Rovnaká kadencia je ukončená až v záverečnej árií Mild und Leise. Veľkoryso využívané obohatené harmónie predstavujú akýsi odklon od tradičného tonálneho systému a určitým spôsobom tak anticipuje atonalitu, ktorá sa v plnej miere vyvinula v 20. storočí. Najznámejším príkladom Wagnerovej uvoľnenej tonality je slávny Tristanovský akord.

Tristanovský akord

Je to disonantne znejúci akord, ktorý tvoria tóny F, H, Dis a Gis. Prvýkrát sa objavuje v treťom takte predohry, neskôr v šiestom, desiatom, dvanástom takte a niekoľkokrát počas celej opery.

Zápis prvých štyroch taktov opery, Tristanovský akord sa objavuje na začiatku tretieho taktu:

Nahrávka prvých štyroch taktov opery

Postavy
Postava Hlasový odbor Premiérové obsadenie
Tristan tenor Ludwig Schnorr von Carolsfeld
Izolda soprán Malvina Schnorr von Carolsfeld
Brangäna mezzosoprán
Kurwenal barytón
Marke bas
Melot tenor
Pastier tenor
Kormidelník barytón
Mladý námorník tenor

Dej

1. dejstvo

Izolda sa plaví na lodi do Írska, spomína a zúfa si nad svojím osudom. Jej hnev je namierený proti rytierovi Tristanovi, ktorý v súboji zabil jej ženícha Mirolda. Hrot Miroldovho meča však ostal Tristanových útrobach, a ten sa nemože uzdraviť. Premenuje sa preto na Tantrisa, predstiera šialenstvo a vydá sa za Izoldou, ktorá je preslávená svojou mágiou a liečiteľskými schopnosťami. Izolda však podľa úlomku meča spozná, že ide o Tristana. Bojuje s pokušením nevládneho rytiera zabiť, keď však zodvihne meč, Tristan sa jej pozrie do očí, ona to nedokáže urobiť a uzdraví ho. Keď sa neskôr Tristan vydá do Írska, aby Izoldu priviezol ako nevestu svojmu strýkovi, kráľovi Markovi, Izolda to chápe ako nevďak a jej nenávisť voči Tristanovi vzrastá. Túži Tristana zabiť aj za cenu vlastnej smrti. Prikáže preto svojej družičke Brangäne, aby pripravila jed. Nechá si zavolať Tristana a prezradí mu, že vedela, že on bol Tantris a mala v rukách jeho život. Neskrýva jeho nenávisť voči nemu a Tristan uznáva svoju vinu a príjme čašu jedu. Keď dopije svoj diel, Izolda si od neho vezme čašu a tiež sa napije. V okamihu keď obaja čakajú smrť, vzplanie medzi nimi hlboká láska, lebo Bregnana namiesto nápoja smrti pripravila nápoj lásky.

2. dejstvo

Kráľ Marke odchádza z družinou na nočnú poľovačku. Izolda na jeho hrade čaká, dokým utíchnu hlasy odchádzajúcich lovcov aby mohla dať signál Tristanovi. Brangäna Izoldu varuje, že Melot, jeden z rytierov, si všimol zamilované pohľady, ktoré si vymieňa s Tristanom a podozrieva ich. Izolda však verí, že Melot je Tristanov najvernejší priateľ a zahasí pochodeň, čím privolá Tristana. Obaja milenci si opakovane vyznávajú lásku a rozhodnú sa pre spoločnú smrť. Brangäna z cimburií niekoľkokrát milencov varuje, že noc sa chýli ku koncu, oni jej ale nevenujú pozornosť. Nadránom sa družina vracia a Melot vedie kráľa Marka priamo za milencami, ktorých pristihnú v objatí. Kráĺ Mark je zdrvený, lebo začína milovať Izoldu a vyčíta synovcovi Tristanovi jeho zradu. Tristan je pripravený na smrť a ubezpečuje sa, že Izolda je rozhodnutá ho nasledovať. Vo vzájomnom súboji Tristan odhadzuje svoj meč a Melot ho zabije.

3. dejstvo

O smrteľne raneného Tristana sa na jeho hrade Kareol stará Kurwenal. Prichádza pastier, ktorý sa pýta na Tristanovo zdravie a Kareol mu odpovedá, že ho môžu zachrániť iba Trisoldine čary. Pastier sa ponúkne, že keď uvidí prichádzať loď, zahrá na svojej píšťalke veselú melódiu. Tristan má vidiny. Spomína si, že pastierovú smutnú pesničku počul v mladosti pri smrti svojich rodičov. Keď pastier zahrá konečne vytúženú veselú pesničku, Tristan vstáva a v rozrušení si strháva z rán obväzy. Keď sa k nemu Izolda priblíži, Tristan jej padá do narúče a umiera. Prichádza ďalšia loď a Kurenwal v obave z Marka a Melota zatarasí bránu. Kurenwal a Melot zomierajú v súboji. Kráľ Marke trúchli nad telom mŕtveho Tristana. Dozvedel sa od Brangäny o nápoji lásky a prišiel, aby milencom odpustil. Izolda však už nevníma a vo svojej mystickej záverečnej árií Mild und leise spieva o svojej vízii lásky k Tristanovi. V librete nie je priamo uvedené, že umiera a sám Wagner nazýval túto scénu Premena a nie Smrť lásky, ako sa neskôr vžilo.

Diskografia

Významné nahrávky
  • Fritz Reiner, Orchester Kráľovského operného domu Covent Garden, Lauritz Melchior, Kirsten Flagstad, Sabine Kalter (1936, Naxos a VAI)
  • Wilhelm Furtwängler, Filharmonický orchester, Ludwig Suthaus, Kirsten Flagstad, Blanche Thebom, (1952, EMI Classics)
  • George Solti, Viedenskí filharmonici, Fritz Uhl, Birgit Nilsson, Regina Resnik (1961, Decca)
  • Karl Böhm, Bayreuthský festivalový orchester, Wolfgang Windgassen, Birgit Nilsson, Christa Ludwig (1966, Deutsche Grammophon)
  • Carlos Kleiber, Štátny orchester Drážďany, Rene Kollo, Margaret Price, Brigitte Fassbaender (1982, Deutsche Grammophon)
  • Antonio Pappano, Orchester Kráľovského operného domu Covent Garden, Plácido Domingo, Nina Stemme, Mihoko Fujimara (2005, EMI Classics)

DVD
  • Tristan und Isolde. Karl Böhm, ORTF Orchestra, Jon Vickers, Birgit Nilsson. Théâtre Antique, Orange, Francúzsko, 7. júla 1973. (2 DVD, 2003)
  • Tristan und Isolde. Daniel Barenboim, Bayreutský festivalový orchester, René Kollo, Johanna Meier, Matti Salminen (2007)

Zvukové ukážky
Predohra k opere (kompletná)
Simon Schindler, Fulda Symphonic Orchestr, Grosser Saal der Orangerie Fulda, 9.3.2004

Zdroje
  • www.en.wikipedia.org
  • Ainsly, Robert: Encyklopédia klasickej hudby. Bratislava: Perfekt, 1997. ISBN 80-8046-085-X
  • Burrows, John a kol.: Klasická hudba. Praha: Slovart, 2008. ISBN 978-80-7391-060-0
  • Gut, Serge: Tristan et Isolde. Paris: Fayard, 2014. ISBN 978-2-213-68113-9
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.