Faunovo popoludnie

Faunovo popoludnie (pôvodný názov Prelúdium k faunovmu popoludniu, po francúzsky Prélude à l'après-midi d'un faune) je orchestrálna skladba Clauda Debussyho.

Debussyho ku skomponovaniu skladby inšpirovala báseň Stéphana Mallarmého Faunovo popoludnie, lyrická báseň, opisujúca fauna oddychujúceho za slnečného popoludnia, keď spomína na svoje lásky a čakanie na krásne nymfy si skracuje hrou na syrinx. Pôvodný názov Debussyho skladby je Prelúdium k Faunovmu popoludniu, pretože zamýšľal skomponovať ešte ďalšie dve časti – interlúdium a parafrázu, k čomu však nikdy nedošlo. Debussy zhudobnil len dojem, akúsi esenciu Mallarmého básne, pričom sa vyhol prepisovaniu obsahu. Skladateľ prostredníctvom jemnej a originálnej inštrumentácie i harmónie vystihol mámivú a jemne erotickú atmosféru Faunovho popoludnia veľmi priliehavo. Sám sa o diele vyjadril:

„Hudba tohto prelúdia je veľmi voľná ilustrácia nádhernej Mallarmého básne. V žiadnom prípade si nenárokuje byť jej syntézou. Skôr to je sled obrazov, v ktorých plynú túžby a sny fauna v popoludňajšej horúčave. Potom, unavený naháňaním vystrašených nýmf a najád, podľahne opojnému spánku, v ktorom konečne môže uskutočniť svoje dychtivé túžby v univerze prírody.“[1]

Skladba mala premiéru 23. decembra 1894 v Paríži, pod taktovkou Gustava Doreta. Napriek niektorým kritickým hlasom zaznamenala skladba obrovský úspech, a orchester ju musel ešte raz celú opakovať. Na premiére bol prítomný aj Stephan Mallarmé, ktorý sa vyjadril takto: „Neočakával som niečo také. Tá hudba predlžuje dojem z mojej básne a evokuje jej ovzdušie s väčšou poetikou než farba.“

Skladba má voľnú formu, predstavuje akési súvislé, jemné a veľmi vzdušné hudobné pásmo. Celú skladbu otvára slávne flautové sólo s hlavným motívom, s ktorým Debussy pracuje celú prvú tretinu skladby. Určitý predel prichádza s výrazným hobojovým sólom, po ktorom celá skladba začne byť akousi vzrušivejšou a graduje, bez toho, žeby sa niekedy vymykala z celkovej atmosféry. Po tejto časti flauta zopakuje znovu svoj motív, ktorý od nej prevezme ešte niekoľko nástrojov a skladba postupne voľne doznieva. Skladba je zinštrumentovaná veľmi rafinovane a nápadito, zvláštnosťou je napríklad úsek, kedy violy hrajú vyšší hlas než altovo položené husle, čím je dosiahnuté pôsobivého zvuku. Ďalšou zaujímavosťou je využitie krotál, i keď hrajú len niekoľko tónov v úplnom závere skladby.

Faunovo popoludnie bolo nielen zlomovou skladbou v kariére Debussyho, ale i v celej histórií hudby vôbec. Je to medzníkové dielo, ktoré prinieslo do hudby nový závan a ktoré otvára dvere do celého sveta hudby 20. storočia.