Tripartitum
Tripartitum (iné názvy: Opus tripartitum, krajinský zákonník, orsácke právo; plným oficiálnym názvom Tripartitum opus iuris consuetudinarii inclyti Regni Hungariae partiumque adnexarum = Trojdielne spracovanie obyčajového práva slávneho Uhorského kráľovstva a pripojených krajín) bol uhorský zákonník (právna kniha), ktorý spísal a vydal krajinský sudca a neskorší palatín Štefan Verbőci.
Vzniklo v rokoch 1500 - 1514 z poverenia kráľa Vladislava II. Jagelovského. Jeho cieľom bola kodifikácia feudálneho právneho systému a odstránenie stavu právnej neistoty, ktorá postihovala najmä nižšie vrstvy šľachty.
Jeho autor zozbieral, zapísal a spracoval vtedajšie platné uhorské súkromné ale aj verejné obyčajové právo.
Uhorský snem schválil Tripartitum v r. 1514 ako návrh zákonníka. Vzhľadom na to, že jeho text neobsahoval kráľovu pečať, nenadobudlo formálne platnosť zákona. Od r. 1514 napriek tomu sa Tripartitum začalo používať. Uznávala ho súdna prax, neskôr aj zákony a právna veda, ktoré sa odvolávali na jeho ustanovenia.
Tripartitum hovorilo o jednotnej šľachte, čím zvýhodňovalo postavenie nižšej šľachty a zemianstva. Po Dóžovom povstaní upevnilo tiež závislosť poddaných na zemepánoch.
Do rozpadu Rakúsko-Uhorska malo Tripartitum 46 vydaní, prvé vyšlo vo Viedni v r. 1517, na Uhorsku v Bardejove v r. 1632. Slovenský preklad časti Tripartita, ako aj slovenské marginálne poznámky, obsahuje však aj pomerne nedávno objavený prevažne latinský rukopisný kódex z polovice 16. storočia uložený v Maďarskej krajinskej knižnici v Budapešti. Je to jedinečná jazyková pamiatka slovenčiny a doklad o používaní zbierky v slovenskom prostredí.
Tripartitum na Slovensku s určitými zmenami vyvolanými zmenenými spoločensko-politickými pomermi platilo až do roku 1950.
