Tove Janssonová

Narodila sa v Helsinkách ako prvé dieťa detskej ilustrátorky Signe H. Janssonovej a sochára Viktora Janssona. Jej súrodenci boli taktiež umelci – jej brat Pier Olof bol fotografom a druhý brat Lars bol zas autorom komiksov. Detstvo prežila sčasti na letnom byte v Porvoo, vzdialenom asi 50 km od Helsínk. Toto mesto sa nachádzalo na ostrove vo Fínskom zálive, a väčšinu svojho dospelého života prežila na ostrove Klovharu, neďaleko mesta Porvoo. Vďaka tomu sa more stalo pre ňu bohatým zdrojom inšpirácie a jej celoživotnou láskou. Tove študovala v Helsinkách (Graphic School of the Finnish Art Academy 1933 - 1937), Štokholme (Stockholm Art School 1930 - 1933) a Paríži, no hlavne veľa cestovala po Európe. Svoju kariéru začala ako maliarka. Štýl jej maľby sa časom menil (prešla od klasického impresionizmu až po abstraktnú modernu) a hoci sa preslávila najmä ako spisovateľka, maľovala celý svoj život. Od 30. rokov až do roku 1953 pracovala ako karikaturista pre časopis Garm. Počas 2. svetovej vojny venovala veľké úsilie a mnoho času politickej protifašistickej karikatúre. Tu sa zrodila aj prvá kresba Mumina – bol to akýsi charakteristický grafický prvok jej podpisu. Žila so svojou partnerkou, grafičkou Tuulikki Pietilä.

Napriek tomu, že žila vo Fínsku, jej materinským jazykom bola švédčina, v ktorej aj písala svojej knihy. Jej prvá kniha o Muminovcoch s názvom Potopa u Muminovcov vyšla v roku 1945 a hneď zaznamenala výrazný úspech vo svete literatúry pre deti. Tieto knihy boli spracované aj ako kreslené seriály (v spolupráci s jej bratom Larsom Janssenom), v televíznej podobe, a taktiež ako opera. Prvý náčrtok Mumina vznikol už v jej mladosti a namaľovala ho ako svoju najškaredšiu predstavu (tento náčrtok sa nachádzal na ich WC). Pomenovanie tejto postavičky má na svedomí jej strýko zo Švédska, u ktorého bývala počas štúdií v Štokholme – ten sa snažil zastaviť jej krádeže jedla tým, že ju strašil – tvrdil jej, že v kuchynskej skrinke žije Mumin. Jej knižky o Muminovcoch vďačia za svoj vznik 2. svetovej vojne. Podľa autorkiných vyjadrení bola z vojny natoľko deprimovaná, že túžila vytvoriť niečo naivné a nevinné. Jej diela ju preslávili po celom svete a sú zaujímavé i tým, že si ich všetky aj ilustrovala.

Knihy o Muminovcoch boli preložené do 34 jazykov, vrátane thajčiny, waleštiny, japončiny, hebrejčiny a esperanta. Po Kalevale a knihách Mika Waltariho sa jej knihy stali najviac a najširšie prekladanými dielami vo fínskej literatúre.

Múzeum Muminovcov v Tampere zobrazuje väčšinu prác Tove Janssenovej o Muminovcoch. V Naantali sa tiež nachádza aj park tematicky zameraný na Muminovcov.

Príbehy trollov Muminovcov sa často prirovnávajú k Tolkienovému Hobbitovi a k Carollovej Alenke v ríši divov, pričom Tove Janssenová obe diela taktiež ilustrovala.

Za svoje diela získala viacero domácich i zahraničných ocenení:

• 1965 a 1977 - Švédska cena za literatúru
• 1963 a 1971 - Fínska cena za literatúru
• 4 diplomy Hansa Christiana Andersena, IBBY
• 1966 – Cena Hansa Christiana Andersena, IBBY

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tove Janssonová

• Krátky životopis
• Moomin Voices – Originálne piesne Muminovcov
• The Moomin Trove – Úplný zoznam Janssenovej kníh o Muminovcoch
• Životopis