Tirpáci

Po povstaní vedenom Rákocim bola Níreďháza vyľudnená, a preto vtedajší majiteľ mesta gróf František Károlyi 16. mája 1753 pozval do mesta slovenských usadlíkov. Výsady zaručené v zachovanej listine:

• Náboženská sloboda každej rodiny.[2]
• Drevo na stavbu domov.[2]
• Trojročné oslobodenie od daní.[2]
• Vnútorná autonómia

V rámci týchto výhod sa na vyčlenenom území usadilo 331 slovenských rodín. Usadili sa v Níreďháze na slovenskej ulici - Sarvašská - tak sa volá aj dnes. Tolerančný patent panovníka Jozefa II. im umožnil roku 1784 stavať veľký evanjelický kostol (1784-1786) na Lutherovom námestí; je to najstaršia umelecká pamiatka mesta. Kostol bol postavený podľa návrhov talianskeho architekta Giuseppeho Aprilisa. Posledné slovenské bohoslužby sa v ňom konali roku 1952.

Na vyhradenom území vybudovali osadníci samoty - majere (po maďarsky bokor, mn.č. bokrok) v čom im pomáhal Ján Petríkovič. Vtedy vznikla sieť majerov obklopujúca mesto aj v súčasnosti:

Po druhej svetovej vojne sa presťahovalo 4506 Tirpákov dobrovoľne späť na Slovensko, prevažne do okresu Levice do okresného sídla a do nasledovných dedín: Hontianska Vrbica, Sikenica, Kalná nad Hronom, Lok, Starý Hrádok, Dolná Seč, Horná Seč a Jur nad Hronom[3].

• Ján Petríkovič, organizátor presídlenia v službách grófa Františka Károlyiho
• Ján Moravský, chovateľ koní
• Ľudovít Juráni, (1837-1897) botanik
• Štefan Farbaky, (1837-1928) slovenský matematik, fyzik a pedagóg
• Jozef Vietoris, (1868-1954) básnik, prekladateľ
• Matej Kádaši, (1895- ) predseda níreďházskej manufaktúry.
• Jozef Markuš, (1944- ) terajší predseda Matice slovenskej

• Prežijú níreďházski Slováci svoju labutiu pieseň?
• Magyar Dimenzie
• Tirpák a homokfutón po maďarsky
• Tirpácke tance
• V Níreďháze je každý tirpák po maďarsky
• Spomienka na tirpáckých predkov po maďarsky
• Lutherovo námestie a okolie po maďarsky