Edith Steinová
Edith Steinová, rehoľným menom Terézia Benedikta od Kríža (* 12. október 1891, Vroclav – † 9. august 1942, nacistický koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau), bola nemecko-židovská filozofka, bosá karmelitánka, mučenica katolíckej cirkvi, vyhlásená za svätú a za spolupatrónku Európy. Podľa katolíckeho kalendára sa jej sviatok slávi 9. augusta.
Edith Steinová | |||
fotografia cca z rokov 1938 – 1939 | |||
Biografické údaje | |||
---|---|---|---|
Narodenie | 12. október 1891 Vroclav, Prusko | ||
Úmrtie | 9. august 1942 (50 rokov) nacistický koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau | ||
Rehoľníčka | |||
Rehoľa | Bosé karmelitánky | ||
Vstup | 1934 | ||
Večné sľuby | 1938 | ||
Svätica | |||
V cirkvi | rímskokatolícka | ||
Blahorečenie | 1. máj 1987 Ján Pavol II. Kolín nad Rýnom, NSR | ||
Svätorečenie | 11. október 1998 Ján Pavol II. Bazilika svätého Petra, Vatikán | ||
Atribúty | rehoľné rúcho | ||
Sviatok | 9. august | ||
Odkazy | |||
Edith Steinová (multimediálne súbory na commons) | |||
Študentka a konvertitka
Narodila sa ako posledné z jedenástich detí na sviatok Jom kipur roku 1891 v ortodoxnej židovskej rodine v pruskom, neskôr nemeckom Vroclave. Už v roku 1904 (ako štrnásťročná) sa vzdala židovskej viery a vyhlásila sa za ateistku. Roku 1911 začala študovať na vroclavskej univerzite germanistiku a históriu, od roku 1912 sa stala žiačkou Edmunda Husserla na univerzite v Göttingene, neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite vo Freiburgu. V roku 1916 obhájila svoju dizertáciu na tému O probléme empatie (Zum Problem der Einfühlung). Ako žene jej neumožnili habilitovať sa ani u Husserla ani na iných univerzitách vtedajšieho Nemecka. V tomto období spoznala i Maxa Schellera a Romana Ingardena, ktorí jej ponúkli nový pohľad na vieru.
Zásadný obrat v jej živote nastal počas prázdnin roku 1921. Pri čítaní Autobiografie sv. Terézie z Ávily prežila vnútornú konverziu. 1. januára 1922 prijala krst a vstúpila do katolíckej cirkvi. Krátko nato zanechala miesto asistentky u Husserla a začala vyučovať na dievčenskej škole sestier dominikánok v Speyeri.
Pri práci na preklade spisu Tomáša Akvinského O pravde (Quaestiones disputatae de veritate) sa bližšie zoznámila s katolíckou filozofiou. Medzi rokmi 1927 – 1933 udržiavala čulé kontakty s benetiktínskym opátstvom v Beuron. V roku 1932 začala ako docentka prednášať na Nemeckom inštitúte vedeckej pedagogiky (Das Deutsche Institut für wissenschaftliche Pädagogik)[1] v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu roku 1933 musela miesto opustiť. Krátko nato napísala list pápežovi Piovi XI., aby Vatikán neprehliadal perzekúcie Židov a katolíkov, ktoré sa dejú v hitlerovskom Nemecku.[2][3]
Karmelitánka a filozofka
V roku 1934 vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Kolíne nad Rýnom a prijala rehoľné meno Terézia Benedikta od Kríža (toto meno malo i symbolický význam „Terézia, požehnaná skrze kríž“). Tu napísala svoju metafyzickú prácu Časné a večné Bytie (Endliches und ewiges Sein), v ktorej sa pokúsila o syntézu tomistickej filozofie a Husserlovej fenomenológie.
Roku 1938 zložila večné sľuby, ale ešte v tom istom roku, 31. decembra, kvôli silnejúcemu útlaku židovského obyvateľstva odišla do kláštora v holandskom Echte. Tu pracovala na štúdii o sv. Jánovi z Kríža s názvom Veda kríža (Kreuzeswissenschaft). V roku 1940 Hitler obsadil i Holandsko a i tu začalo prenasledovanie židovského obyvateľstva. To vyvrcholilo v júli 1942 po zverejnení listu holandských biskupov proti nacistickému rasizmu, kedy sa prenasledovanie obrátilo i voči pokrsteným Židom.[4][5][6]
V nedeľu 2. augusta 1942 ju v kláštore zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau (Osvienčim II – Brzezinka), kde zahynuli v plynovej komore pravdepodobne 9. augusta 1942.
Edith Stein sa stala prvou kanonizovanou židovského pôvodu. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 1. mája 1987 v Kolíne nad Rýnom. Ten istý pápež ju v nedeľu 11. októbra 1998 vyhlásil za svätú a súčasne za spolupatrónku Európy.
Dielo Edith Stein
- Život v židovskej rodine: Nedokončená autobiografická črta
- Eseje o žene
- Problém empatie (1917, dizertačná práca)
- Možnosť a čin (Potenz und Akt) – náčrt habilitácie
- Bádanie sv. Tomáša Akvinského o pravde (1931, preklad)
- Husserlova fenomenológia a filozofia sv. Tomáša Akvinského (1931, k Husserlovmu jubileu)
- Časné a večné bytie (1937)
- Veda kríža. Štúdia o sv. Jánovi z Kríža (nedokončené)
- Svet a osoba
- Autoportrét v listoch. 1916 – 1942
Polemika
Už pri jej blahorečení sa ozvali hlasy zo strany niektorých židovských skupín, ktoré poukazovali na to, že považovaný za mučeníka a vyhlásený za svätého môže byť niekto, kto trpel a zomrel za svoju vieru. Edith Steinová však zomrela pre svoj židovský pôvod. Z katolíckeho hľadiska však okrem jej pôvodu hrala rolu i jej viera, ako aj fakt, že zomrela v dôsledku verejného zavrhnutia nacistického režimu zo strany holandskej cirkevnej hierarchie, a teda má právo nazývať sa mučenicou.
List Edity Steinovej z roku 1933 pápežovi Piusovi XI.
„ | Svätý Otče, ako dieťa židovského národa, ktoré jedenásť rokov z Božej milosti je zároveň dieťaťom Katolíckej Cirkvi, odvažujem sa pred otcom všetkého kresťanstva vysloviť to, čo trápi milióny Nemcov.
Už týždne vidíme, že sa v Nemecku dejú veci, ktoré odporujú každej spravodlivosti a ľudským právam, pričom o kresťanskej láske k blížnemu nemožno ani hovoriť. Počas mnohých rokov nacionálno-socialistickí vodcovia hlásali nenávisť voči Židom. Nakoľko teraz odovzdali vládu do ich rúk a do rúk zástupov ich priaznivcov – medzi nimi sú, samozrejme, dokázateľní zločinci – a ozbrojili ju, osivo tejto nenávisti vyklíčilo. Že sa stali výtržnosti, vláda ešte pred krátkym časom pripustila. V akom rozsahu, o tom si nemôžeme vytvoriť obraz, lebo verejná mienka je umlčaná. Ale po posúdení toho, čo mi je známe cez osobné vzťahy, sa nejedná v žiadnom prípade o ojedinelé výnimky. Pod tlakom hlasov spoza hraníc prešla vláda k „miernejším“ metódam. Vydala heslo, že sa „žiadnemu Židovi neskriví vlas na hlave.“ Ale svojím vyhlásením bojkotu, že ľuďom berie hospodárske zabezpečenie, občiansku česť a ich vlasť, privádza mnohých do zúfalstva. Počas posledného týždňa som sa súkromnou cestou dozvedela o piatich prípadoch samovrážd kvôli týmto opatreniam. Som presvedčená, že sa jedná o všeobecný jav, ktorý bude vyžadovať ešte viac obetí. Je poľutovaniahodné, že nešťastníci už nemajú vnútornú silu, aby niesli svoj osud. Ale zodpovednosť leží predsa vo veľkej miere v rukách tých, ktorí to dohnali tak ďaleko. A padá i na tých, ktorí pritom mlčia. Všetko čo sa denne deje, vychádza od vlády, ktorá sa volá „kresťanská.“ Týždne očakávame a dúfame, nielen Židia, ale tisícky katolíkov v Nemecku, a myslím, že na celom svete, že Kristova Cirkev zodvihne svoj hlas, aby zastavila zneužívanie Kristovho mena. Či nie je zbožšťovanie rasy a štátnej moci, ktoré denne vtĺka cez rozhlas masám práve toto, otvorenou herézou? Nie je zničujúci boj proti židovskej rase potupením najsvätejšieho človečenstva nášho Spasiteľa, najsvätejšej Panny a apoštolov? Nestojí toto všetko v otvorenom protiklade so správaním sa nášho Pána, ktorý sa ešte na kríži modlil za svojich prenasledovateľov? A nie je čiernou škvrnou v kronike tohto Svätého roka 1933, ktorý má byť rokom pokoja a zmierenia? My všetci, ktorí sme vernými deťmi Cirkvi a pozeráme sa na dianie v Nemecku s otvorenými očami, bojíme sa najhoršieho pohľadu na Cirkev, ak mlčanie potrvá ešte dlho. Sme i toho názoru, že toto mlčanie nebude schopné natrvalo zabezpečiť pokoj so súčasnou nemeckou vládou. Boj proti katolíkom prebieha teraz ešte v tichosti a vedie sa menej brutálnymi formami ako proti židovstvu, ale nie menej systematicky. Nepotrvá to dlho a v Nemecku žiaden katolík nebude mať svoje postavenie, keď sa bezpodmienečne neupíše novému kurzu. Pri nohách Vašej Svätosti, prosiac o apoštolské požehnanie |
“ |
– Dr. Edita Steinová, docentka na Nemeckom inštitúte vedeckej pedagogiky Münster |
Referencie
- https://www.schoeningh.de/katalog/titel/978-3-506-77740-9.html
- https://www.catholicculture.org/culture/library/view.cfm?id=5078
- https://www.ccjr.us/dialogika-resources/primary-texts-from-the-history-of-the-relationship/stein1939april
- http://www.ncregister.com/site/article/the_bishops_who_defied_the_nazis
- https://rorate-caeli.blogspot.com/2012/07/70th-anniversary-of-pastoral-letter-of.html
- https://messianicjewishhistory.wordpress.com/2015/07/11/11-july-1942-letter-from-dutch-christians-protesting-deportations-of-jewish-christians-leads-to-arrest-of-edith-stein-otdimjh/
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Edith Steinová Commons ponúka multimediálne súbory na tému Edith Steinová