Te Wahipounamu
Te Wahipounamu (maorsky "miesto zeleného kameňa") je prírodná rezervácia ležiaca v juhozápadnom cípe Južného ostrova Nového Zélandu. Miesto objavil Európan Abel Janszoon Tasman v roku 1642. Nasledujúce roky bola táto oblasť cieľom lovcov, ktorí zdecimovali tunajšiu populáciu tuleňov.
| Te Wahipounamu – South West New Zealand* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
 | |
| Te Wahipounamu | |
| Štát |  |
| Typ | zmiešaná pamiatka |
| Kritériá | vii, viii, ix, x |
| Identifikačné č. | 551 |
| Región** | Ázia a Pacifik |
| Súradnice | 45°2′10″S 167°19′12″V |
| História zápisu | |
| Zápis | 1990 (14. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Oblasť sa nachádza na juhozápade Nového Zélandu v pohorí Južných Álp a zahŕňa štyridsať prírodných rezervácií o súhrnnej rozlohe 26 000 km² (z toho 4 národné parky: Aoraki/Mount Cook, Westland, Mount Aspiring a Fiordland). Te Wahipounamu patrí medzi najvlhkejšie časti sveta s priemernými ročnými zrážkami okolo 10 000 mm. Vegetácia je v tejto oblasti veľmi rôznorodá vďaka prírodným a klimatickým podmienkam.
V roku 1990 bolo Te Wahipounamu zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Fotogaléria
Westland
Fiordland
Aoraki/Mount Cook
Mount Aspiring
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Te Wahipounamu na českej Wikipédii.
| | |