Stębark
Stębark (nem. Tannenberg) je poľská dedina ležiaca v Varmsko-mazurskom vojvodstve v Powiate ostródzkom v gmine Grunwald. V minulosti obec Stębark patrila k Východnému Prusku.
| Stębark | |||
| nem. Tannenberg | |||
| Poľská dedina | |||
.jpg.webp) | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Vojvodstvo | Varmsko-mazurské | ||
| Powiat | ostródzki | ||
| Gmina | Gmina Grunwald | ||
| Súradnice | 53°29′40″S 20°7′50″V | ||
| Rozloha | 1 km² (100 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 530 | ||
| Hustota | 530 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 14108 | ||
| Telefónna predvoľba | +48(0)89 | ||
| EČV | NOS | ||
 Poloha dediny Stębark v rámci Poľska  Poloha dediny Stębark v rámci Poľska
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
História
Dedina Stębark je spolu so susedným Grunwaldom známa dvoma bitkami:
Bitka pri Grunwalde (1410)
Prvou bola bitka pri Grunwalde, jedna z najväčších rytierskych bitiek stredoveku, ktorá sa v nemecky hovoriacich krajinách nazýva "bitka pri Tannebergu" - čiže Stębarku. Dňa 15. júla 1410 bol v bitke Rád nemeckých rytierov pod velením veľmajstra Ulricha von Jungingen porazený poľsko-litovskými vojskami pod velením poľského kráľa Vladislava II. Jagela a veľkého litovského kniežaťa Vytautasa. Dôsledkom bitky bol úpadok Rádu nemeckých rytierov a strata časti ich územia.
Bitka pri Tannenbergu (1914)
Na začiatku prvej svetovej vojny (26. - 31. augusta 1914) v bitke pri Tannenbergu zvíťazila 8. nemecká cisárska armáda pod velením generálplukovníka Paula von Hindenburga a generála Ericha Ludendorffa nad druhou ruskou Narevskou armádou pod velením generálplukovníka Alexandra Vasilieviča Samsonova. Nemecká armáda dosiahla víťazstvo nad silnejšou ruskou armádou (191 000 ruských vojakov proti 153 000 nemeckým vojakom) vďaka vynikajúcim strategickým schopnostiam svojho velenia. V obkľučujúcej operácii, ktorá Rusov zaskočila, zajali Nemci 93 000 vojakov. Dôsledkom bolo vyhnanie ruských vojsk z Východného Pruska, obrat situácie na východnom fronte v prospech centrálnych mocností a získanie osobnej prestíže generálov Paula von Hindenburga a Ericha Ludendorffa, ktorých po bitke nazvali hrdinovia od Tannenbergu.