Bitka pri Tannenbergu

V úvodnej fáze prvej svetovej vojny bol Ludendorff zodpovedný za dobytie pevnosti Liege v Belgicku. Úlohu splnil s pozoruhodnou sebaistotou. Schlieffenov plán však nepočítal s možnosťou, že Rusi nebudú čakať na porážku Francúzska a Spojeného kráľovstva, ale napadnú Nemecko od východu. Na západnom fronte Nemci ľahko postupovali, postup Rusov na východnom fronte však vyvolal paniku v Prusku a jeho vydesení obyvatelia utekali na západ. Zdalo sa, že ak sa nepodarí nepriateľa zastaviť, utečenci čoskoro zaplavia Berlín. V auguste 1914 prekročili dve ruské armády rieku Neman s 800 000 mužmi a 1700 delami so zámerom odrezať nemecké vojská pri Konigsbergu (Kráľovci, dnešnom Kaliningrade), a prehradiť ústupové cesty k Visle. Rusi mali proti brániacej sa nemeckej 8. armáde obrovskú početnú prevahu. Nemci mali iba 210 000 vojakov a 600 diel, čo dávalo Rusom veľkú šancu na úspech. Nemci sa preto rozhodli ruskú prvú armádu Paula von Rennenkampfa útočiacu od severovýchodu iba cloniť a vyslať 8. armádu proti 35 divíziám ruskej 2. armády generála Samsonova. Vojaci museli absolvovať 160 km dlhý presun po železnici, ktorý veľmi sťažoval príval utečencom smerujúcich na západ.

Dňa 20. augusta porazili Nemci ruské vojská pri Stalluponene (dnes Nesterov), ale potom utrpeli porážku pri Gumbinnene (dnes Gusev) v najvýchodnejšom cípe Východného Pruska. Nemci akoby odkopírovali taktiku Moltkeho staršieho a po železnici rýchlo rozmiestnili svoje vojská. Rusi sa zatiaľ presunuli bližšie k pasci, ktorú im Ludendorff nastražil.

22. augusta 1914 sa predsunuté jednotky Samsonovovej armády dostali do kontaktu s nemeckými silami. Nasledujúci deň Nemci ustúpili. Samsonov dostal od nadriadeného, náčelníka ruského generálneho štábu Jakova Žilinského, rozkaz zaútočiť, Nemci však odolali a ostreľovali Rusov, ktorí postupovali zemiačniskom. V jednom ruskom pluku padlo deväť veliteľov rôt zo šestnástich.

Dňa 26. augusta sa Hindenburg zo správy, ktorú zachytil, dozvedel, že Rennenkampf nepríde Samsonovovi na pomoc a namiesto toho smeruje ku Konigsbergu, aby ho obkľúčil.

27. augusta 1914 nemecký prvý zbor rozdrvil ľavé krídlo ruskej 2.armády. Iné dva zbory napadli ruský prvý zbor generála Artamonova pri Uzdau (dnes Uzdowo) a zahnali ho na útek. Nemecký generál Francois vo večerných hodinách prenikol za ruské ľavé krídlo pri Soldau (dnes Dzialkowo). Samsonovov stred postupoval bez vážnejšieho odporu a zatláčal XX.zbor nemeckého generála Scholtza, ale pri tomto manévri fatálne odkryl svoje boky a vystavil ich Francoisovi na juhu a Mackensenovi a Scholtzovi na severe.

Dňa 28. augusta nastúpili Nemci na obchvat. Ludendorff sa ihneď chopil šance na obkľúčenie nepriateľa. Prikázal Francoisovi, aby útočil smerom na Willenberg (dnes Wielbark) a Mackensenovi, aby postupoval na opačnom krídle. V tom čase sa už bojisko rozprestieralo na niekoľkých desiatkach kilometrov štvorcových lesov, jazier a močarísk. Nastalo spojenie Mackensenovej a Francoisovej armády v tyle ruského stredu. Obkľúčenie Samsonovovej armády bolo dokončené. Rusi v panike odhadzovali zbrane, z pasce však nebolo úniku. V bitke zahynulo 50 000 ruských vojakov a viac ako 90 000 sa dostalo do zajatia. Zachránilo sa iba 10 000. Samsonova našli neskôr mŕtveho, s najväčšou pravdepodobnosťou zomrel vlastnou rukou.

Straty na nemeckej strane boli neporovnateľne nižšie, 5000 mŕtvych a 7000 zranených. O mesiac neskôr utrpela porážku aj ruská 1. armáda v bitke pri Mazúrskych jazerách.

Boje na východnom fronte zostali mobilné, Nemci tu do konca vojny významným spôsobom pomáhali rakúsko-uhorskej armáde v boji proti Rusom. Na západnom fronte sa pôvodný rýchly postup zastavil a obe strany sa zakopali k pozičnej (zákopovej) vojne.

Hindenburgove a Ludendorffove víťazstvá priniesli Nemecku úľavu a novú vieru v neporaziteľnosť nemeckých vojsk.

• Macdonogh, Giles. Veľké bitky. Londýn: Quercus Publishing, 2010. s. 180-185