Koncil v Arles (314)

Prvý koncil v Arles sa konal v roku 314. Podnetom na jeho zvolanie sa stal pretrvávajúci spor o donatizmus, ktorý evidentne nedokázala definitívne ukončiť ani synoda v Ríme (313) pod vedením pápeža Melchiada, ktorá odsúdila donatistickú náuku ako herézu.

Cisár Konštantín I. sa teda, v snahe udržať jednotu cirkvi, rozhodol zvolať ďalší biskupský snem. Konal sa 1. augusta roku 314 v meste Arelate (resp. Arelas, dnes francúzske mesto Arles) v rímskej provincii Galia. Vtedajší rímsky pápež Silvester I. sa ho síce osobne nezúčastnil, no vyslal naň ako svojich delegátov dvoch diakonov a dvoch presbyterov.

Zhromaždení biskupi opäť odsúdili donatizmus ako herézu a súčasne uznali, donatistami napádaného a spochybňovaného, biskupa Ceciliána za právoplatného biskupa Kartága.

Teologicky významným rozhodnutím tohto koncilu bolo predovšetkým odmietnutie donatistického sviatostného subjektivizmu. Bolo definované, že platnosť udelených sviatostí, hlavne krstu a kňazskej vysviacky, nezávisí od aktuálneho morálneho stavu ich právoplatného vysluhovateľa. Týmto výrokom sa však prvý arleský koncil vzoprel nielen náuke donatistov, ale aj celej severoafrickej teologickej tradícii, reprezentovanej predovšetkým Tertuliánom a Cypriánom z Kartága.

Okrem tohto sa koncil v Arles zaoberal aj ďalšími disciplinárnymi otázkami, venoval sa tiež otázke stanovovania dátumu slávenia Veľkej noci.