Turínske plátno

Použitý je jedličkový steh tri na jeden, takto sa tkalo krosnami používanými v dávnych časoch v Sýrii. Najčastejšie sa v tých časoch používal steh jeden na jeden. Steh tri na jeden zväčšoval kvalitu, ale i cenu. Plátno Turínskeho plátna bolo vysokej kvality, a preto i veľmi drahé. Pre zástancov pravosti plátna je to argument pre jej potvrdenie: Evanjeliá vravia, že plátno kúpil bohatý človek Jozef z Arimatey (Mt.27:59).

Vlákna plátna obsahujú množstvo stôp po indickej bavlne (Gossypium herbaceum), ktorá mohla byť pozostatkom po predchádzajúcej práci na krosnách. Táto bavlna sa používala na Blízkom východe, ale nepoznali ju v stredovekej Európe.

V r. 1997 boli rozlúštené nápisy na plátne, objavené v r. 1978: „INNECE“ (trest smrti), „PEZU“ (vykonaný), „(I)HSOY“ (Ježiš), „NAZARENUS“ (Nazaretský), „(O)PSKIA“ (tieň tváre), „TIBERIUS CĆSAR“ (cisár Tiberius).

Odtlačok mince leptónu, ktorý sa razil v r. 29 - 30 n. l. Po archeologických výskumoch v 20. stor. sa zistilo, že v 1. stor. n. l. bol zvyk u Židov klásť zomrelým na oči mince. Okrem toho práve odtlačok mince leptónu je s chyborazbou z r. 29 n. l., ktorých emisia bola vzácna.

Existujú historické dokumenty, zobrazenia z 8. a 6. stor. n. l., ktoré vypovedajú o existencii plátna s odtlačkom Ježišovho tela.

Neexistujú žiadne dobové ani historické dokumenty, ktoré by hovorili o tom, že Turínske plátno vzniklo. Biblia nezaznamenáva, že by sa s plátnom, do ktorého bol Ježiš zavinutý, stalo niečo divné, hoci spomína také detaily, že plátno bolo čisté (Mat.27:59) a že Jozef Arimatejský plátno kúpil (Mark. 15:46). Ján.20:5-7 dokonca uvádza, že učeníci našli po zmŕtvychvstaní "plachty ležať" (množné číslo!) a že existovala "šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave" a ktorá "ležala zvinutá na inom mieste". Už samotná existencia takejto šatky by bránila vzniku podoby ako ju vidíme na plátne. V roku 1988 tri laboratóriá (v Oxforde, Zürichu a Tucsone) nezávisle od seba uhlíkovou metódou C14 testovali vek plátna. Podľa týchto meraní plátno pochádza z rokov 1260-1390. Čo viedlo k domnienke, že relikvia je stredovekým podvodom. V r. 2000 však vedecký výskum potvrdil, že textília bola v stredoveku opravovaná najmä na okrajoch, odkiaľ pochádzali vzorky troch laboratórií. Po odstránení týchto záplat v r. 2002, reštaurátori vyjadrili pochybnosti o materiáli, ktorí si vybrali vedci na výskum v r. 1988.

Krvná skupina muža z plátna bola identifikovaná ako AB[1]. Ide o veľmi vzácnu a mladú krvnú skupinu (má ju približne 3 % populácie[2]), ktorá vznikla v oblasti Himalájí a je veľmi nepravdepodobné, aby sa vyskytla v tomto čase práve v oblasti Palestíny.

Každé laboratórium dostalo vzorku s hmotnosťou okolo 50 miligramov. Zároveň dostali kontrolné vzorky: ľanové plátno pochádzajúce z Núbie, datované na 12. storočie; ľanové plátno z Théb z hrobu Kleopatry rádiometricky datované medzi rokmi 110 a 75 pred Kr.; niekoľko vlákien odobraných z prikrývky sv. Ľudovíta Andegavenského, pochádzajúcej z obdobia medzi rokmi 1290 až 1310.

Zástancovia pravosti plátna tvrdia, že výsledky uhlíkovej metódy boli skreslené. Spôsobili to vraj neskoršie záplaty na látke a sadze od sviečok či olejových lámp. Preto tkanina obsahuje veľa uhlíka, ktorým nasiakla, a jeho množstvo skresľuje výsledky uhlíkovej metódy. Ak by táto námietka mala byť pravdivá, musela by hmotnosť znečistenia plátna dvojnásobne prevyšovať hmotnosť samotného plátna. Ak by boli odobrali vzorku plátna zo záplaty, tak by vek plátna stanovený uhlíkovou metódou vyšiel na neskoršie obdobie, než sa plátno vierohodne objavilo.

Na Slovensku sa tejto otázke intenzívne venoval prof. RNDr. Anton Hajduk, DrSc., bývalý pracovník SAV, ktorý k danej problematike vydal knihu.

Podľa najnovších výskumov však vzorka, ktorú použili pri uhlíkovom datovaní, obsahovala okrem pôvodnej ľanovej priadze aj vtkané stredoveké časti z bavlny, ktoré mali za následok nepresnosť v datovaní. Potvrdzuje to aj to, že nikde inde na plátne sa bavlna nevyskytuje podobne ako aj pigment, ktorým bola táto časť zafarbená aby nebolo vidno novšiu časť, rovnako aj odborníci na tkanie potvrdili, že do pôvodného plátna bola vtkaná stredoveká záplata z bavlny. Na druhej strane, už priznanie stredovekých úprav, natoľko precíznych, že ich voľným okom nie je vidieť, do istej miery spochybňuje pravosť plátna a naznačuje, že sa s ním v minulosti rôzne manipulovalo. Čaká sa na nové uhlíkové datovanie, ktoré však už zrejme nebude možné, pretože plátno bolo nedávno chemicky ošetrené proti škodcom. Tieto nové zistenia sa objavili v dokumente "Turínske plátno: nové dôkazy" (2009) odvysielanom na Viasat History.