Sufizmus

Sufizmus alebo menej často súfizmus je súhrnné označenie pre islamskú mystiku.

Súčasť série článkov na tému
Islam
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
Korán Sunna Šaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (Hanífovská Málikovská Šáfiovská Hanbalovská Záhirovská) Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) Mustálíja Drúzi) Isná ašaríja (Dža'farovská Alaviti Aleviti) Zajdíja) Súfizmus (Bektašija Čištíja Mawlawíja) Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
Umenie Architektúra
Mestá Kalendár
Veda Filozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islame Džihád
Politický islam Liberálny islam
Ahmadíja Wahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame

Sufizmus sa vyvinul z meditácií Koránu a neskôr počas úspešnej expanzie islamského sveta. Spočiatku bol čisto asketický. Jeho pohľad na svet má sklony k monizmu a panteizmu. [1]

O názve a odvodených tvaroch

Arabský názov znie تصوف - tasawwuf alebo صُوفِيَّة - súfíja.

Názov sufizmus je pravdepodobne odvodený z arabského slova صوف - ṣúf, doslova hrubá vlna (podľa vlnených košieľ askétov).

Prídavné meno ani názov prívrženca nie je uvedený v slovenských slovníkoch. V textoch sa preto vyskytuje v rozličných tvaroch; prídavné meno ako: sufistický/súfistický, sufijský/súfijský/súfíjsky, sufiský/súfiský, sufický/súfický, názov prívrženca (v množnom čísle) ako: sufisti/súfisti, sufiovia/súfiovia/súfíovia, sufijci/súfijci (po arabsky sa prívrženec v jednotnom čísle volá súfí). Niekedy sa prívrženec označuje aj viacznačným výrazom derviš (po turecky: derviş; po arabsky a perzsky: درویش - darvíš).

Taríky

Okolo sufijských učiteľov, svätcov (šajch, pír) sa vytvárali skupinky žiakov - taríky.

Dejiny a charakteristika

Sufizmus vznikol v 8. storočí v Iraku (mestá Basra a Kúfa), odtiaľ sa šíril do kresťanských krajín a do budhistických krajín strednej Ázie.

Ortodoxní moslimovia sa na sufistov pozerali podozrievavo, niekedy vznikli aj konflikty (napr. popravení boli Mansúr al-Halládž a Šaháb ad-Dín Suhravardí). Al-Gazálí sa pokúsil spojiť ortodoxiu s praktikami sufizmu.

Sufisti sa usilujú splynúť s Bohom (splynutie milujúceho s milovaným); používajú na to rôzne metódy dýchania spojené so spevom alebo tancom.

Učitelia sufizmu vypracovali sled cvičení, ktoré mali adepta doviesť k poznaniu Boha, Jedinej skutočnosti, Pravde právd a zjednoteniu s ním.

Tí, čo dosiahnu odstránenie zmyslového závoja a nadobudnú pravé poznanie sú svätci (walí - priatelia Boží). Svätci vytvárajú hierarchickú sústavu, na ktorej vrchole je „kutb“; spravujú svet, hoci svet o tom nevie; udeľujú požehnanie (baraka); konajú zázraky (karámát); vnímajú vnútro ľudí, rozumejú zvieratám a celá príroda ich počúva. Kult svätcov odporuje učeniu islamu, preto ho ortodoxia odmietala. Proti sufizmu a kultu svätcov začali horlivo vystupovať wahhábovci.

Moderní reformisti videli v sufizme príčinu islamskej zaostalosti v porovnaní so Západom. Preto po Kemalovskej revolúcii v Turecku v roku 1925 oficiálne zakázali činnosť sufistov. Sufizmus však je naďalej dôležitou zložkou islamu aj v súčasnosti.

Sufizmus v súčasnosti

Medzi vzdelanými moslimami je vysoký záujem o spiritualitu a snahu zosúladiť súfizmus s duchovnými prúdmi ako zen a joga. V mnohých krajinách sa kulty sufizmu spájajú s regionálnou politikou. Miestni svätí muži dodávajú regionálnym politikom istú legitimitu a politici sú zase oporou pre svätcov a ich rodiny. Vznik nových moslimských komunít na Západe pomáha šíreniu sufizmu v moderných spoločenstvách Západu. V Európe šírili sufizmus niektorí intelektuálni konvertiti ako Martin Lings z Británie, ale aj orientálci, napr. indický šajch Idrís Šáh a jeho brat Omar Šáh.

Osobnosti

Referencie

    • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroj

  • súfizmus. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 198-200.

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sufizmus
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.