Starlink

Starlink je satelitná konštelácia pripravovaná spoločnosťou SpaceX. Mala by zahŕňať celkovo takmer 12 tisíc družíc, ktoré budú poskytovať širokopásmové pripojenie k internetu (satelitný internet). Celá konštelácia by mala byť dokončená do roku 2027.[1]

Logo

Družice budú rozmiestnené na mnohých dráhach okolo Zeme v troch výškových pásmách. Rozmiestnené by mali byť takto: 7 518 vo výške asi 336 až 346 km, 1 584 vo výške asi 550 km a 2 825 satelitov vo výškach okolo 1 200 km.[1] Pre pripojenie bude potrebný terminál asi o veľkosti škatule od pizze. SpaceX má zatiaľ u FCC podanú žiadosť o povolenie na prevádzku milióna týchto pozemných staníc.[2]

FCC 19. decembra 2019 udelila súhlas na 72 obežných rovín vo výške 550 km s 22 satelitmi v každej.[3]

SpaceX má v pláne ponúkať širokopásmové služby Starlink v USA a Kanade od polovice roku 2020 po vypustení 6 až 8 dávok satelitov a do konca budúceho roka celkom 24 štartov potrebných na dosiahnutie globálneho pokrytia.[4]

Spoločnosť plánuje počas roka 2020 uskutočniť celkom 24 štartov, pričom produkuje priemerne 6 satelitov za deň. Taktiež plánuje satelity vynášať aj na vyvíjanej vesmírnej lodi Starship, ktorá je schopná naraz vyniesť až 400 satelitov.

Špecifikácie družíc

Hmotnosť satelitu prvej dávky bola 227 kg.[5] Satelity Starlink používajú ako pohon pre zvyšovanie obežnej dráhy a kontrolu polohy družice motor s Hallovým efektom s kryptónovým plynom. Motory Krypton Hall majú tendenciu vykazovať podstatne vyššiu eróziu trysky v porovnaní s podobným elektrickým pohonným systémom prevádzkovaným s xenónom, ale majú nižšie náklady na pohonné hmoty.

Internetová prevádzka cez geostacionárny satelit má minimálnu teoretickú latenciu aspoň 477 ms (medzi užívateľskou a pozemnou bránou), ale v praxi majú súčasné satelity latencie 600 ms alebo viac. Satelity Starlink budú obiehať okolo 1/30 až 1/105 výšky geostacionárnej dráhy, a tak ponúkajú praktickejšiu latenciu Zem - satelit okolo 25 - 35 ms. Systém bude používať protokol peer-to-peer, ktorý sa považuje za „jednoduchší ako protokol IPv6“, ale bude tiež prirodzene zahŕňať šifrovanie typu end-to-end.

Zoznam štartov

22. februára 2018 14:17 GMT vyniesla SpaceX ako sekundárny náklad satelitu Paz dve skúšobné družice Tintin A a Tintin B.

Inicializačná fáza konštelácie Starlink. V 72 orbitálnych rovinách so sklonom 53°, 22 satelitov v každej, bude spolu obiehať 1584 satelitov.

Na 16. mája 2019 2:30 GMT[6] bol pripravovaný let Starlink-0, počas ktorého mala byť vynesená prvá dávka 60 satelitov.[7] Družice vyniesla raketa F9 Block 5 (B1049.3)[8] z floridského Štartovacieho komplexu 40, pristátie prvého stupňa prebehlo na ASDS Of Course I Still Love You.[9] Štart bol najskôr odložený o deň kvôli počasiu, následne o ďalší týždeň kvôli aktualizácii softvéru vynášaných družíc. Družice boli úspešne vynesené 24. mája 2019 02:30 UTC, aj prvý stupeň opäť pristál.

11. novembra 2019 14:56 UTC prebehol štart Falconu 9 B5 (B1048.4) Starlink-1 so 60 satelitmi verzia V1.0 o 260 kg hmotnosti zo Štartovacieho komplexu 40, pristátie prvého stupňa úspešne prebehlo na morskú plošinu OCISLY. Satelity boli vynesené na orbitu vo výške 280 km. Odtiaľ vystúpili do výšky 350 km. 20 priamo pokračovalo do výšky 550 km. Po 40 dňoch ďalších 20 vystúpalo na 550 km, a po ďalších 40 dňoch posledných 20.[10] [11] Tým sa dostali do 3 navzájom pootočených rovín. Postaralo sa o to samovoľné stáčanie roviny obežnej dráhy okolo Zeme ((nodálna) precesia uzlov)[12], ktoré je závislé od výšky.

7. januára 2020 02:19 UTC Falcon 9 B5 (B1049.4) úspešne vyniesol 60 satelitov misie Starlink-2 verzie V1.0 na obežnú dráhu.[13] Prvý stupeň číslo B1049.4 úspešne pristál na morskej plošine Of Course I Still Love You v Atlantickom oceáne. Jeden satelit s názvom DarkSat je pokrytý experi bymentálnym náterom, ktorý by mal zredukovať množstvo odrazeného svetla na Zem, a tak eliminovať negatívny dopad na astronomické pozorovania. Avšak toto riešenie sa ukázalo ako nedostatočné.

29. januára 2020 14:06:49 UTC Falcon 9 B5 (B1051.3) úspešne vyniesol ďalších 60 satelitov misie Starlink-3 verzie V1.0 na obežnú dráhu.[14] Prvý stupeň číslo B1051.3 úspešne pristál na morskej plošine Of Course I Still Love You v Atlantickom oceáne. Loď Ms. Tree zachytila ​​polovicu aerodynamického krytu. Lodi Ms. Chief sa polovicu krytu chytiť nepodarilo.

17. februára 2020 15:05 UTC raketa Falcon 9 B5 (B1056.4) z floridského Štartovacieho komplexu 40 opäť úspešne vyniesla 60 satelitov misie Starlink-4 verzie V1.0 na obežnú dráhu. Odtiaľ vystúpili do výšky 550 km. Prvý stupeň číslo B1056.4 úspešne pristál na morskej plošine Of Course I Still Love You v Atlantickom oceáne.

18. marca 2020 12:16:39 UTC raketa Falcon 9 B5 (B1048.5) z floridského Štartovacieho komplexu 39 úspešne vyniesla 60 satelitov misie Starlink-5 verzie V1.0 na obežnú dráhu. Odtiaľ vystúpili do výšky 550 km. Prvý stupeň číslo B1048.5 opäť úspešne pristál na morskej plošine Of Course I Still Love You v Atlantickom oceáne.

22. apríla 2020 19:30:30 UTC raketa Falcon 9 B5 (B1051.4) z floridského Štartovacieho komplexu 39 úspešne vyniesla 60 satelitov misie Starlink-6 verzie V1.0 na obežnú dráhu. Odtiaľ vystúpili do výšky 550 km. Prvý stupeň číslo B1051.4 úspešne pristál na morskej plošine Of Course I Still Love You v Atlantickom oceáne.

4. júna 2020 01:25 UTC raketa Falcon 9 B5 (B1049.5) z floridského Štartovacieho komplexu 40 úspešne vyniesla 60 satelitov misie Starlink-7 verzie V1.0 na obežnú dráhu. Prvý stupeň číslo B1049.5 úspešne pristál na morskej plošine Just Read the Instructions v Atlantickom oceáne. Jeden satelit je vybavený clonou (VisorSat), ktorá má znížiť množstvo odrazeného svetla na Zem. Tým sa otestuje, či takéto riešenie zníži negatívny dopad na astronomické pozorovania.

13. júna 2020 09:21:18 UTC boli vynesené satelity misie Starlink-8. Ako prídavný náklad raketa niesla aj ďalšie 3 satelity (Planet Labs, SkySats 16-18), ktoré budú slúžiť na pozorovanie Zeme.

7. augusta 2020 5:12:05 UTC boli vynesené satelity misie Starlink-9. Všetky sú vybavené clonou (VisorSat), ktorá bráni odrazu svetla na Zem. Ako prídavný náklad raketa niesla aj ďalšie 2 satelity (BlackSky, Global 5, Global 6), ktoré budú slúžiť na pozorovanie Zeme.

V auguste 2020 boli vynesené aj satelity misie Starlink-10. Raketa Falcon 9 niesla aj ďalšie 3 satelity (Planet Labs, SkySats 19-21) ako prídavný náklad, ktoré slúžia na pozorovanie Zeme.

Tabuľka misií
Misia Dátum a čas (UTC) Štartovacia rampa Raketa Výška na orbite Inklinácia Počet vynesených satelitov Počet deorbitovaných Verzia Stav
Tintin 22. február 2018 14:17 Vandenberg, SLC-4E F9 FT B1038.2 514 km 97.5° 2 2 Úspešná
Starlink-0 24. máj 2019 02:30 CCAFS, SLC-40 F9 B5 B1049.3 440–550 km 53° 60 46 v0.9 Úspešná
Starlink-1 11. november 2019 14:56 CCAFS, SLC-40 F9 B5 B1048.4 550 km 53° 60 1 v1.0 Úspešná
Starlink-2 7. január 2020 02:19 CCAFS, SLC-40 F9 B5 B1049.4 550 km 53° 60 2 v1.0 Úspešná
Starlink-3 29. január 2020 14:06 CCAFS, SLC-40 F9 B5 B1051.3 550 km 53° 60 0 v1.0 Úspešná
Starlink-4 17. február 2020 15:05 CCAFS, SLC-40 F9 B5 B1056.4 550 km 53° 60 1 v1.0 Úspešná
Starlink-5 18. marec 2020 12:16:39 KSC, LC-39A F9 B5 B1048.5 550 km 53° 60 1 v1.0 Úspešná
Starlink-6 22. apríl 2020 19:30:30 KSC, LC-39A F9 B5 B1051.4 550 km 53° 60 0 v1.0 Úspešná
Starlink-7 4. jún 2020 01:25 CCAFS, SLC-40 F9 B5 B1049.5 550 km 53° 60 1 v1.0 Úspešná
Starlink-8 13. jún 2020 09:21:18 CCAFS, SLC-40 F9 B5 B1059.3 550 km 53° 58 0 v1.0 Úspešná
Starlink-9 7. august 2020 05:12:05 KSC, LC-39A F9 B5 B1051.5 550 km 53° 57 0 v1.0 Úspešná
Starlink-10 18. august 2020 14:31:16 CCAFS, SLC-40 F9 B5 B1049.6 550 km 53° 58 0 v1.0 Úspešná
Starlink-11 3. september 2020 12:46:14 KSC, LC-39A F9 B5 B1060.2 550 km 53° 60 0 v1.0 Úspešná
Starlink-12 6. október 2020 11:29:34 KSC, LC-39A F9 B5 B1058.3 550 km 53° 60 0 v1.0 Úspešná
Starlink-13 18. október 2020 12:25:57 KSC, LC-39A F9 B5 B1051.6 550 km 53° 60 0 v1.0 Úspešná
Starlink-14 24. október 2020 15:31:34 CCAFS, SLC-40 F9 B5 B1060.3 550 km 53° 60 0 v1.0 Úspešná
Starlink-15 25. november 2020 02:13:12 CCAFS, SLC-40 F9 B5 B1049.7 550 km 53° 60 0 v1.0 Úspešná
Starlink-16 18. január 2021 13:45 KSC, LC-39A F9 B5 B1051.8 550 km 53° 60 v1.0 Úspešná
Transporter-1 21. január 2021 14:24 CCAFS, SLC-40 F9 B5 560 km 97.6° 10 v1.0 Úspešná
Starlink-17 január 2021 KSC, LC-39A F9 B5 550 km 53° 60 v1.0 Plánovaná
Starlink-18 február 2021 KSC, LC-39A F9 B5 550 km 53° 60 v1.0 Plánovaná
Starlink-19 február 2021 KSC, LC-39A F9 B5 550 km 53° 60 v1.0 Plánovaná
Starlink-20 marec 2021 CCAFS, SLC-40 F9 B5 550 km 53° 60 v1.0 Plánovaná
Fáza Výška (km) Počet satelitov Inklinácia Termín dokončenia na polovicu Termín dokončenia v plnej veľkosti Počet vynesených satelitov

(25. november 2020)

Počet deorbitovaných satelitov

(24. október 2020)

1
550 1 440 53° marec 2024 marec 2027 953 51
1 110 1 600 53,8° 0 0
1 130 400 74° 0 0
1 275 374 81° 0 0
1 325 450 70° 0 0
2
335,9 2 493 42° november 2024 november 2027 0 0
340,8 2 478 48° 0 0
345,6 2 547 53° 0 0
Spolu 11 927 953 51

Podľa dodatku k technickým informáciám z 30. augusta 2019 má byť vo výške 550 km 72 rovín s 22 satelitmi.[10] FCC 19. decembra 2019 72 rovín odsúhlasila,[15]

Referencie

  1. MELECHIN, Petr. ElonX [online]. 2018-02-17, [cit. 2019-05-26]. Dostupné online. (po česky)
  2. JAVŮREK, Karel. SpaceX čeká na schválení provozu jednoho milionu pozemních stanic pro satelitní internet Starlink [online]. Connect.cz, [cit. 2019-05-26]. Dostupné online. (po česky)
  3. SpaceX gets OK to re-space Starlink orbits [online]. SpaceNews.com, 2019-12-20, [cit. 2019-12-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. SpaceX plans to start offering Starlink broadband services in 2020 [online]. SpaceNews.com, 2019-10-22, [cit. 2019-11-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. MUSK, Elon. Starlink [online]. Starlink, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  6. press kits Starlink-1 pdf [online]. SpaceX, [cit. 2019-05-26]. Dostupné online.
  7. PIERRE. oTechnice.cz [online]. 2019-05-13, [cit. 2019-05-26]. Dostupné online. (po česky)
  8. Starlink mission press kit [online]. . Dostupné online. (anglicky)
  9. www.kosmonautix.cz [online]. 2019-05-14, [cit. 2019-05-26]. Dostupné online. (po česky)
  10. SPACEX NON-GEOSTATIONARY SATELLITE SYSTEM ATTACHMENT A TECHNICAL INFORMATION TO SUPPLEMENT SCHEDULE S [online]. 30.8.2019, [cit. 2019-11-07]. Dostupné online.
  11. MELECHIN, Jiří Hadač a Petr. ElonX [online]. 2019-08-01, [cit. 2019-11-12]. Dostupné online. (po česky)
  12. BROWN, Charles D.. Elements of Spacecraft Design. [s.l.] : AIAA, 2002. Google-Books-ID: mTSSMhcmVbkC. Dostupné online. ISBN 9781600860515. S. 90. (po anglicky)
  13. Spoločnosť SpaceX vyniesla do kozmu ďalšiu sériu družíc Starlink [online]. Pravda.sk, 2020-01-07, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online.
  14. MELECHIN, Petr. ElonX [online]. 2020-01-02, [cit. 2020-01-17]. Dostupné online. (po česky)
  15. SpaceX gets OK to re-space Starlink orbits [online]. SpaceNews.com, 2019-12-20, [cit. 2019-12-23]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Starlink na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.