Starý cintorín (Kežmarok)

Najstaršie kežmarské cintoríny sa nachádzali pri Kostole svätého Michala, Kostole svätej Alžbety a pri Kostole svätého Kríža. Kostol svätého Michala patril slovanskej osade, ktorá stála na Michalskom vrchu nad dnešnou železničnou stanicou. Jeho neskororománske základy z 12. storočia odkryli v roku 1987. Kostol svätej Alžbety patril osade saských kolonistov a jeho základy sú datované so polovice 13. storočia. Na mieste pôvodnej, pravdepodobne románskej kaplnky, v 14. storočí postavili Kostol svätého Kríža. Vysoko vážené osobnosti pochovávali do hrobiek priamo pod kostolmi.

V čase protireformácie museli protestanti pochovávať svojich mŕtvych mimo mestských hradieb – tak vznikol v roku 1674 dnešný cintorín. Postupne sa rozširoval a od roku 1784 začali doň pochovávať aj katolíkov – na ľavú stranu, kým na pravej strane boli hroby protestantov. Tento zvyk sa zachoval do prvej polovice 20. storočia.[2]

Cintorín viackrát rozširovali, naposledy v rokoch 1867 – 1868, kedy upravili jeho vstup na spôsob neskorogotického priečelia s veľkou vstupnou bránou. Vstup projektoval a realizoval kežmarský architekt Viktor Lazary.[3]

V Kežmarku sa v súčasnosti nachádzajú tri cintoríny. Nový cintorín a Starý cintorín sa na pochovávanie a návštevy využívajú dodnes. Ortodoxný židovský cintorín je prístupný len po predchádzajúcej dohode s jeho správcom.

Hrobka Jakuba Kraya, Martina Lányho a Šebastiána Toperczera

Najstarší kamenný epitaf je z roku 1691 a patrí obchodníkovi Žigmundovi Reinischovi. Z roku 1709 sú hroby kežmarských mučeníkov popravených počas povstania Františka II. Rákócziho - richtára Jakuba Kraya, senátora a vojenského veliteľa mesta Martina Lányho a senátora a majstra remenárskeho cechu Šebastiána Toperczera, ktorého náhrobný kameň sa nezachoval.

Na cintoríne odpočíva aj doktor Vojtech Alexander s rodinou, riaditelia a profesori Evanjelického lýcea a kežmarských škôl Fridrich Scholtz, Jozef Dlhányi, Štefan Palcsó, Hugo Stenczel, Alfréd Grosz, Otto Bruckner a ďalší, továrnik Karl Wein, zakladateľ Uhorského karpatského spolku Anton Doller, prírodovedec Dávid Fröhlich, historici Dávid Kuntz, Štefan Linberger, Alojz Miškovič, zakladateľ kežmarského peňažníctva a požiarnictva Július Demiány, posledná kežmarská barónka Hedviga Mária Szirmay a ďalšie významné osobnosti Spiša.[4]

• 
  Hroby na Starom cintoríne, v pozadí Vysoké Tatry
• 
  Hroby na Starom cintoríne
• 
  Náhrobné kamene mnohých významných Kežmarčanov sú vysoké aj niekoľko metrov
• 
  Hrob továrnika Karla Weina
• 
  Dom smútku
• 
  Hroby na Starom cintoríne

• www.cintoriny.sk - Starý cintorín v Kežmarku