St. Kilda

Predpokladá sa, že ostrovy boli osídlené od doby bronzovej. Malá miestna populácia prakticky až do 18. storočia nemala veľa príležitostí stretnúť sa s ostatnými národmi a tak ich životné návyky zostávali dlho bez akýchkoľvek zmien. Obstarávanie potravy spočívalo v zbere a v love morských vtákov, jednoduchom rybolove, neskôr chove ovcí. V roku 1697, kedy St. Kildu navštívil Martin Martin činila populácia 180 ľudí. Neskôr sem návštevné lode zavliekli choleru a kiahne, čo zapríčinilo úbytok populácie. V roku 1727 prišlo na ostrovy niekoľko rodín z ostrova Harris, aby úbytok nahradilo. Okolo roku 1758 bol počet miestnych tesne pod stovkou, čo viac-menej platilo ďalších sto rokov. Emigrácia 36 obyvateľov do Austrálie v roku 1851 bola tak drastická, že už sa počet obyvateľov nikdy nezvýšil. Po prvej svetovej vojne opustilo územie 36 ostrovčanov a ostalo tu len 37 ľudí v roku 1928. 29. augusta 1930 opustilo posledných 36 obyvateľov St. Kildy ostrovy a presídlilo na škótsky polostrov Morvern.

Ostrovy sú domovom mnohých morských vtákov, vrátane suly, ktorých tu žije 24 percent svetovej populácie – celkom 30 000 párov. Vedľa ostrova Bass Rock ide o jednu z najväčších svetových kolónii. Okrem slúk sa na St. Kilde nachádza asi 49 000 párov víchrovníčka malého, čo je celkom 90 percent európskej populácie. Známa severská alka bielobradá sa tu vyskytuje vo veľkej stotridsaťtisícovej kolónii a to predstavuje 30 percent britskej kolónie. Na ostrovoch je možné nájsť orieška hnedého a naturalizovaný druh ryšavky krovinnej, ktorá sa prispôsobila miestnym ostrovným podmienkam a získala počas dlhého obdobia prispôsobovania niekoľko odlišností, rovnako ako Myš domová. Tá sa tu vyvinula v originálny poddruh Mus musculus muralis. Ďalším ojedinelým zástupcom fauny je Soayská ovca, anglicky Soay sheep (Ovis aries), pomenovaná podľa kildského ostrova Soay. Teraz však väčšia časť populácie z 2000 kusov žije na susednej Hirte, kam boli prepravené.

Existuje niekoľko teórii o pôvode mena. Žiadny svätec nie je známy pod menom Kilda. Haswell-Smith (2004) konštatuje, že meno St Kilda sa prvý raz objavilo na nizozemskej mape v roku 1666. Predpokladá sa, že bol názov odvodený z mena Norse sunt kelda. Martin Martin, ktorý ostrov navštívil v roku 1697 tvrdil, že je St. Kilda meno po jednom miestom obyvateľovi.

Súostrovie predstavujú zvyšky zaniknutého prstenca sopky vyrastajúcej z morského dna približne 40 metrov pod hladinou. Jednotlivé ostrovy sú zložené z magmatu, v ktorom má výrazné zastúpenie gabro a žula.

Hirta (670 ha) je najväčší ostrov a zaberá viac než 78% celkovej rozlohy tohto súostrovia. Nasleduje Soay ('ostrov ovcí') s 99 hektármi (247 akrov) a Boreray, ktorý má 77 hektárov (190 akrov). Soay je 0,5 kilometra severozápadne od Hirty, Boreray 6 kilometrov na severovýchode.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému St. Kilda

• St. Kilda na stránkach NTS (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku St. Kilda (Skotsko) na českej Wikipédii.