Slovenské národné basketbalové družstvo žien

Pozri tiež Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien

Počiatky ženského basketbalu na Slovensku sa viažu na obdobie 30. rokov 20. storočia, kedy začal vznikať prvý ženský tím v Bratislave pod záštitou tajomníka YMCA Jana Kopala.[2] V období Prvej Slovenskej republiky nevzniklo oficiálne národné basketbalové družstvo žien, vznikla len národná ženská súťaž, združujúca od sezóny 1942/43 šesť bratislavských družstiev.[2] Počiatky účastí Sloveniek na medzinárodných podujatiach sa preto viažu na obdobie povojnovej ČSR, kedy slovenské basketbalistky hrali ako súčasť česko-slovenskej reprezentácie.

Ženská reprezentácia ČSR sa do medzinárodných podujatí začala zapájať od roku 1950 (prvá účasť na majstrovstvách Európy). Na majstrovstvách sveta získalo Česko-Slovensko v období rokov 1957 – 1975 dve strieborné a štyri bronzové medaily, pri ktorých bola súčasťou tímu vždy minimálne jedna Slovenka. Na európskych šampionátoch vybojovalo ČSR, resp. ČSSR a ČSFR sedem strieborných a osem bronzových medailí, slovenské basketbalistky sa podieľali na zisku piatich strieborných a piatich bronzových medailí. Na Olympijských hrách 1992 bolo v 12-člennom kádri družstva ČSFR deväť Sloveniek, vďaka čomu sa nástupníckym štátom po rozdelení Česko-Slovenska stalo Slovensko.[3]

V 90. rokoch 20. storočia sa stal zásluhou reprezentácie žien basketbal v prvých rokoch samostatnosti Slovenska najúspešnejším kolektívnym športom krajiny. Hneď pri premiérovej účasti na ME 1993 získala reprezentácia bronz,[4] o štyri roky neskôr na ME 1997 striebro, dvakrát obsadila štvrté miesto. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia boli Slovenky najúspešnejším tímom na európskych šampionátoch. Túto pozíciu potvrdili na MS 1994, kde obsadili piatu priečku; kvalifikovali sa tiež na MS 1998. Jediný olympijský štart v Sydney 2000 poznamenalo odstúpenie realizačného tímu pred olympiádou po nezhodách s vedením SBA.

Ženská reprezentácia chýbala na záverečnom turnaji majstrovstiev Európy 3-krát (2005, 2007, 2019), naopak postup z kvalifikácie ME si vybojovala 11-krát (1995, 1997, 1999, 2001, 2003, 2009, 2011, 2013, 2015, 2017, 2021), pričom pri premiére v roku 1993 získala priamu účasť ako nástupnícky tím po bývalom ČSFR.[2][3]

Zatiaľ posledná účasť Sloveniek na Majstrovstvách Európy bola v roku 2017, kedy skončili na ôsmom mieste. Kvalifikáciu na ME 2019 tím nezvládol a skončil na nepostupovom treťom mieste skupiny.[5] V nadväznosti na neúspech odstúpil tréner reprezentácie Peter Kováčik a nahradil ho od februára 2019 Juraj Suja.[6] Po víťazstve nad Holandskom 6. februára 2021 v Diplomat aréne 61:50 Slovenky vyhrali kvalifikačnú skupinu H a postúpili na ME 2021.[7]