Slougenzinmarcha

Názov sa spomína v listine Ľudovíta Nemca z februára 860, ktorou Ľudovít potvrdzuje darovanie majetkov kláštoru v Niederaltaichu zo strany Pribinu. Listina územne vymedzuje predmet daru nasledovne: in orientem ultra Salam fluviolam usque in Slougenzinmarcham et Stresmaren et sic sursum per Salam usque ad Unaltungesbah et sic inde uaque in Hrabagiskeit et ad Chirihstetin. V doslovnom preklade: Na východ za riečkou [al. za riečku] „Sala“ [t.j. Zala ] až do [al. až po] „Slougenzinmarcha“ a „Stresmaren“ a tak nahor [al. vysoko] cez „Salu“ [al. po „Sale“] až po „Hrabagiskeit“ a „Chirihstetin“.[1]

Ratkoš výraz prekladá len ako hranica Slougenzin.[2]

Predložka in pred výrazom (a -m na konci výrazu) znamenajú, že ide v latinčine o akuzatív. Nominatív od marcham znie marcha, od Slougenzin sa pre nominatív v textoch buď ponecháva slovo nezmenené alebo sa uvádza tvar Slougenzia (k tomu pozri nižšie).

Treba dodať, že existuje aj aspoň jedno vydanie listiny, ktoré inkriminované miesto uvádza v tvare „Slougenzin, Marchan“ (t.j. číta text ako dve slová oddelené čiarkou).[3]

Česká kniha Magnae Moraviae fontes historici píše: Slougenzinmarcham hľadal F. Kos II, č. 169 na východ od Sály pri Blatenskom jazere. Samotné označenie je nejasné, môže ísť o územný majetok, hranicu Slovanov, resp. Slověna. Či s týmto označením súvisí Sclavenensis provincia, kde ležal kláštor P. Márie, ktorého opátom bol v r. 1001 Anastasius (MGH Diplom. III., Heinrich II.. 396), nie je zrejmé..[4]

M. Ďurica „Slougenzin marcha(m)“ prekladá ako Slovenská marka, Slovenčina ako pohraničné územie Slovákov a dodáva, že toto možno pokladať za prvý dokument slovenského jazyka a za prvé geografické označenie Slovenska.[5] Podobne to vidí A. Hrnko (výraz prekladá ako marka Slovenčina, t.j. slovenská marka)[6] a napr. text expozície Nitrianskeho hradu píše, že listina obsahuje výraz: „slougenzin marcham“ (čítaj: slovjencin marka) teda „HRANIČNÉ ÚZEMIE SLOVENČINY", čo mnohí historici považujú za prvé geografické označenie územia predkov Slovákov.[7]

J. Stanislav 1999 uvádza, že okolie Blatenského jazera sa volalo Slougenzin marcha (detto uvádza napr. L. Niederle vo svojej knihe Slovanské starožitnosti II – 2, 1906, str. 367) a vetu spomína v kontexte, v ktorom opakovane zdôrazňuje, že Panónia bola obývaná Slovákmi.[8] J. Stanislav 1956 uvádza, že Slougenzin je asi pokazený zápis slova Slověninъ. K tomu treba podotknúť, že predkovia Slovincov sa volali Slověne, nom. sg. Slověninъ. Kúsok nižšie však píše, že Slověne sa volali aj Slovania nad Dunajom.[9]

Rudolf Krajčovič uvádza: ...Slovenmi sa pravdepodobne nazývali aj zadunajskí (panónski) Slovania. Tak napr. jednu z oblastí Pribinovho kniežatstva na rieke Sále v Panónii premene z 9. stor. nazývajú Slougenzin marchan, čiže *Slověnin- (alebo Slověnьčin- k Slověnьcь?). V spise Conversio sa v Zadunajsku odlišujú etniká Carantani — na západe a Sclavi — na východe. V dokumente na rok 861 sa o známom panónskom kniežati Koceľovi poznamenáva, že je comes de Sclavis. Aj staroruský letopisec Nestor na začiatku 12. stor. v Zadunajsku oddeľuje Chorutanov od Slovenov,[10] pričom etnonymom Slověne sa podľa Nestora v tomto kontexte vzťahuje špeciálne na obyvateľov Podunajska resp. Rastislavovho, Svätoplukovho a Koceľovho kniežatstva.[11] Podobne Krajčovič uvádza na inom mieste: Skutočnosť, že aj presídlenci z praslovanskej pravlasti zakarpatskej v karpatsko-podunajskej oblasti sa nazývali Slovieni či Slovienci, psl. Slověne, Slověnьci dokazuje záznam o nich z 9. stor. v podobe Slougenzin marchan v prepise Slověnьčinъ od Slověnьcь alebo Slověninъ, ak nedopatrením pisára bolo pôvodné -n- zamenené písmenom -z-.[12]

Slovinec J. Kelemina píše, že Slougenzin sa obyčajne chápe ako Slověnьcь, pričom –ge- je zápis slovanského ě, a že nominatív slova Slougenzin (ako adjektíva) by mal (v latinčine) znieť Slougenzia.[13]

O. Chreňo (nehistorik) spája Slougenzin marcha so slovom Sloveni, ktoré pokladá v tom čase za názov Slovanov.[14]

Slougenzin marcha(n) vo svojich Starožitnostiach spomína aj už P. J. Šafárik, jednak ako jeden z dokladov názvu Slovanov v literatúre a jednak na inom mieste ako doklad, že v okolí Blatenského jazera vtedy žijúci Slovania mali so Slovákmi rovnaké meno a boli teda asi s nimi príbuzní. Výraz prekladá ako slowěnčina, kragiště Slowencův [namiesto g dnes píšeme j, namiesto w píšeme v]. Ako základný tvar (prvej časti) výrazu uvádza tvar Slougenzia.[15]. J. Kollár v slove Slougenzin videl skomoleninu výrazu Slavenčin (v texte sa totiž snaží dokázať namiesto dnešného Slov- bolo pôvodne Slav-).[16]

Výraz „Slougenzin marcha(m)“ si niekedy privlastňujú aj Slovinci, slovo Slougenzin teda čítajú ako „slovinská“.[17]

Okrem toho sa výraz Slougenzin niekedy stotožňuje s maďarským sídlom dnes nazývaným Szőc (doloženým v roku 1272 ako Zelch a v roku 1329 ako Sculch).[18] U Stanislava 1999 je toto sídlo uvedené na str. 419 ako Szölc.

Vyskytuje sa aj názor, že slovo Slougenzin by mohlo byť odvodené od (asi nemeckého) osobného mena Slougenzo, Slauganzo či Slauginzo.[19]

• W. Swoboda, “Slougenzinmarcha” in: Słownik starožytnošci slowianskich V, 1975, Vroclav