Sliezske Beskydy
Sliezske Beskydy (čes. Slezské Beskydy, poľ. Beskid Śląski, sliez. Ślůnski Beskid) alebo Tešínske Beskydy sú pohorie vo Vonkajších Západných Karpatoch. Pohorie leží na území Poľska a Česka, väčšina územia však v Poľsku.
| Sliezske Beskydy | |||
| čes. Slezské Beskydy, poľ. Beskid Śląski, sliez. Ślůnski Beskid | |||
| pohorie | |||
 Panoráma Sliezskych Beskýd | |||
| Štáty |   | ||
|---|---|---|---|
| Regióny | Moravskosliezsky kraj, Sliezske vojvodstvo | ||
| Okresy | Powiat cieszyński, Powiat bielski, Powiat żywiecki | ||
| Časť | Západné Beskydy | ||
| Mesto | Bielsko-Biała | ||
| Najvyšší bod | Skrzyczne | ||
| - výška | 1 257 m n. m. | ||
| Rozloha | 54 km² (5 400 ha) | ||
| Geologické zloženie | beskydikum | ||
 Vonkajšie Západné Karpaty, Sliezske Beskydy sú zvýraznené červenou farbou Vonkajšie Západné Karpaty, Sliezske Beskydy sú zvýraznené červenou farbou
| |||
| Wikimedia Commons: Silesian Beskids | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Geografia
Sliezske Beskydy sa skladajú z dvoch horských pásiem, ktoré oddeľuje dolina rieky Visly. Ide o pásmo Čantoryje na západe a pásmo Baraniej Góry na východe. Najvyššie vrcholy sú Skrzyczne (1 257 m), Barania Góra (1 220 m) a Velká Čantoryje (995 m najvyšší vrchol českej časti). V geomorfologickom členení Česka tvorí pohorie geomorfologický celok a celú jeho českú časť tvorí podcelok Čantoryjská hornatina.
Sliezske Beskydy hraničia na západe s Moravsko-sliezskymi Beskydami, od ktorých ich oddeľuje Jablunkovská brázda, ktorou preteká rieka Olše. Na severe oddeľuje Sliezske Beskydy od Malých Beskýd rieka Biała. Na juhovýchode hraničia s Żywieckymi Beskydami, ktoré oddeľuje tok rieky Soły. Na juhu ich dolina rieky Olše oddeľuje od Jablunkovského medzihoria.
Poľská časť Sliezskych Beskýd tradične v členení podľa Jerzyho Kondrackiego zahŕňala aj poľskú časť Jablunkovského medzihoria. Podľa aktualizovaného členenia Poľska z roku 2018[1] však táto časť tvorí novú geomorfologickú jednotku pod názvom Międzygórze Jabłonkowsko-Koniakowskie.[2]
Podnebie
Pre Sliezske Beskydy je, podobne ako pre celé Západné Beskydy, charakteristický pomerne vysoký ročný úhrn zrážok v rozmedzí 800 – 1 200 mm. Najvyšší úhrn zrážok pripadá na leto. Priemerná ročná teplota sa pohybuje od 5,4°C v hrebeňových partiách do 8,5°C v Jablunkovskej brázde. Najchladnejším mesiacom je január, najteplejším je júl. Zima začína koncom novembra a trvá až do konca marca (niekedy i do polovice apríla). V najvyšších polohách sneh vydrží 150 – 180 dní, v nížinách len 30 – 60 dní. Snehové zrážky sú dosť výdatné, na hrebeňoch sa môže vytvoriť až 200 cm snehová pokrývka. Počasie tu výrazne ovplyvňuje silný vietor. Na jar a jeseň sa často vyskytuje halný. Vzhľadom k zalesnené a nie príliš strmé svahy sa tu nevyskytujú lavíny.
Rozdelenie Sliezskych Beskýd
Pásmo Čantoryje
Pásmo Čantoryje je časť Sliezskych Beskýd, ktorá sa oddeľuje od pásma Baraniej Góry pri vrchu Karolówka (920 m). Jeho hrebeňom prechádza rozvodie medzi Odrou a Vislou a štátna hranica medzi Českom a Poľskom. Najvyšší vrch je Velká Čantoryje (995 m).
Pásmo Baraniej Góry
Pásmo Baraniej Góry nazývané aj Vislanské pásmo predstavuje horský hrebeň Sliezskych Beskýd tiahnúci sa zo severu na juh. Od pásma Čantoryje od oddeľuje dolina rieky Visly. Najvyšší vrch je Skrzyczne (1 257 m).
Zdroje
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Slezské Beskydy na českej Wikipédii.
- CICHÁ, Irena a kol. Okolím beskydského průsmyku.Český Těšín: Sdružení regionálních vydavatelů, 2003.ISBN 80-239-1652-1
- DZIALAK, Jerzy. Slezské Beskydy. Warszawa, 1953
- Cykloturistická mapa ČR. Moravskoslezské a Slezské Beskydy. List 154. Vizovice: SHOCart, s.r.o.2005. M 1:75000
Externé odkazy
- Sliezske Beskydy (česká časť) na turistickej mape
- Nowy podział fizycznogeograficzny Polski [online]. Instytutu Ochrony Środowiska – Państwowy Instytut Badawczy, [cit. 2019-10-07]. Dostupné online.
- PHYSICO-GEOGRAPHICAL MESOREGIONS OF POLAND – MODIFIED VERSION OF J. KONDRACKI’S REGIONALISATION [online]. [Cit. 2019-10-07]. Dostupné online.