Skutočnosť (realita)

• Isabel Allendeová: Skutočnosť je nie je len to, čo vidíme na povrchu, skutočnosť má i magickú dimenziu, a keď po nej zatúžime, máme právo ju nadsadiť a dať jej farebnosť. [1]

• Aristoteles: Skutočnosť je realizovaná možnosť, tvar. Skutočnosť je vyšším a lepším stupňom existencie ako možnosť. Podľa aristotelizmu je skutočnosť uskutočnenie vo vzťahu k možnosti. [1]

• logický atomizmus: Skutočnosť je pozostáva zo zmyslových údajov zvaných atomárne fakty. [1]

• Henri Bergson: Skutočnosť je tvorivý proces, ktorý v každom novom časovom okamihu prináša novosť, nevymedziteľnú a nepochopiteľnú z minulých skúseností a daností. [1]

• Georg Wilhelm Friedrich Hegel: Skutočnosť je kozmický organizmus, v ktorom prebieha proces realizácie svetového ducha. Temto proces sa vzťahuje výlučne na duchovnú oblasť, ktorá jedine je schopná vyvíjať sa. V prírode sa nedeje nič nove pod slnkom. Vývin má triadický charakter (téza, antitéza, syntéza). [1]

• Naturalizmus: Skutočnosť je iba príroda. [1]

• Platon: Skutočnosť = realita. Delí na dve zásadne odlišné sféry: na oblasť materiálnych/fyzických/prírodných vecí a na oblasť ideálnych entít, ideí. Prvá je javová, zmyslová, premenlivá a pozbavená stálosti bytia (zmyslový svet); druhá je nadjavová, predmet rozumových úvah, nemenná a jedine úplne jestvujúca (svet ideí). Táto skutočnosť ideí zahrňuje všetko: veci, vlastnosti vecí, spojenia i vzťahy medzi vecami i každú činnosť. Preto má trojaký význam: ontologicky znamená prototyp, model, pravzor alebo stály a nemenný pojem podstaty vecí; teleologicky je ideou úcelný poriadok castí obsiahnutych vo veci ako celku; a napokon logicky je idea všeobecným pojmom, pomocou ktorého sa poznávajú veci a zavádza poriadok do chaosu vonkajšieho sveta. [1]

• Stredný platonizmus: Skutočnosť je dvojakého druhu - materiálna skutočnosť a nadmateriálna skutočnosť [1]

• pragmatizmus: Skutočnosť je otvorená nekonečnému rozvoju, zmene; nemá predurčený cieľ a ohraničené možnosti vývinu; poskytuje možnosti uplatnenia sa v prvom rade ľuďom činu, príležitosť pre vlastné poslanie človeka pretvárať prirodu, budovať ustavične nový a nový život. [1]

• Heinrich Rickert: Skutočnosť je heterogénne kontinuum. [1]

• George Santayana: Skutočnosť pozostáva zo siete podstát oživenych duchom. Pretože tieto podstaty sú nepoznateľné, má ľudské poznanie predmetov skúsenostného sveta, ktorý je ich odrazom, vždy len relatívnu platnosť. [1]

• stoicizmus: Skutočnosť je to, čo pôsobí alebo dovoľuje, aby sa naň pôsobilo. Takýmto skutočným je len teleso. Všetko, čo je skutočné, je telsné a materiálne. Do materiálnej sféry patria aj všetky duševné vnemy a najvšeobecnejšie pojmy. V každej veci je čosi z rozumu a života. [1]

• tomizmus: Skutočnosť je uskutočnenie vo vzťahu k možnosti. [1]

• Max Weber: Max Weber hovorí o absolútnej iracionalite každej konkrétnej rozmanitosti, o nesmierne chaotickom prúde reálneho diania. Kritériom výberu relevantného je potom vzťah k všeobecne platným hodnotám. [2]

• Ludwig Wittgenstein: Skutočnosť sú logicky štruktúrované vecné stavy. [1]

Nadmateriálna skutočnosť je v strednom platonizme Boh ako predurčenie materiálnej skutočnosti, absolútno. [3]

Materiálna skutočnosť' je podľa stredného platonizmu nejestvuje samo osebe ani sama pre seba, jej predurčením je nadmateriálna skutočnosť. [4]

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Skutočnosť (realita)
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Skutočnosť (realita)

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.