Idea

Podľa Augustina je idea pravzor všetkého bytia v Božom duchu. Odrazom a uskutočnením týchto pravzorov je stvorený svet.

Podľa Aristotela je idea večná forma existujúca neoddeliteľne od veci, ktorej je všeobecno imanentné.

Podľa Fila z Alexandrie je idea nástroj Boha, pomocou ktorého sprostredkúva konečnému svetu svoju dokonalú podstatu. Idea je plán Boha, podľa ktorého tvorí svet. Idey sú odrazom, napodobeninou boha.

Idea je podľa Descarta prvok nášho ducha, nášho vedomia, ktorý má zdroj v ňom samom a ktorý riadi naše poznanie pravdy.

Idea je podľa Hegela forma myslenia a poznania a ich predmetu. Idea je výrazom jednoty myslenia a predmetu, subjektu a objektu.

Idea je podľa Humeho kópia pôvodného dojmu, ktorý nachádzame v našom vedomí. Idey sú obrazy vecí a veci sú príčinami ideí.

Podľa Kanta je idea rozumový pojem, ktorý riadi a orientuje (reguluje) čínnosť umu. Preto Kant prisudzuje ideám regulatívnosť, hovorí o regulatívnych ideách. Vychádzajúc viac alebo menej zreteľne z Kanta sa idea kládla a kladie do protikladu k bytiu - ako ideál, želanie, projekt.

Podľa Locka je idea prvok alebo útvar vedomia, ktorého zdrojom je koniec koncov vnímanie. Pritom, podľa Locka, poslednými prvkami, na ktoré možno ešte rozložiť náplň vedomia, sú jednoduché idey: jednoduché idey sú materiál, ktorý spracúva myseľ a bez ktorého by bola iba strojom bežiacim naprázdno. Locke neraz strieda hovorenie o idei s hovorením o tom, čoho idea je ideou. Tak napríklad hovorenie o idei pevnosti strieda hovorením o pevnosti. Medzi ideou pevnosti a pevnosťou je asi taký rozdiel, ako medzi predstavou vody a vodou: predstavou vody smäd neuhasíme. To však neznamená, že text, kde sa strieda výraz idea pevnosti s výrazom pevnosť a pod., je nezaujímavý alebo neinšpirujúci.

Idea je podľa Platona zmysel všetkého bytia, základný prvok sveta ideí. Prinajmenšom v jednom významnom období svojho života sa Platon domnieval, že idey sú oddelené od duše alebo ducha i od fyzických a prírodných vecí a sú mimo nich. (Neskôr Platon toto chápanie zmenil.) Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. Mnohosť ideí je zhrnutá v jednej idey dobra a krásy, ktorá ako idea všetky ostatné idey prevyšuje. Táto idea je absolútnom (božstvom). V podobenstve o jaskyni zastupuje túto ideu slnko, zatiaľ čo prírodné veci v slnečnom svetle predstavujú oné početné idey. Platon sa domnieva, že prvky ideí sú prvkami všetkých vecí. Idea je čosi jednotlivo-všeobecné, iba dočasne prebývajúce vo veciach vonkajšieho sveta. Idea je čímsi samobytným, zduchovneným, schopným pohybu, čo je ďalej príčinou všetkého jednotlivého vo vonkajšom svete. Každá vec je následkom nejakej príčiny - idey. Tieto príčiny trvajú v určitom presne ustálenom hierarchickom poridaku, na vrchole ktorého je dobrá idea.

Podľa Plotina je idea prvok svetového rozumu, ducha, duchovného sveta, pochádzajúci z božského vyžarovania, z emanácie jedna. Idey, pokiaľ sú inteligibilné, t. j. zrozumiteľné, nie sú nadradené rozumu, ba ani nie sú mimo rozumu. Idey sú s rozumom jedno a rozum (inteligencia) poznávaním (stykom s ideami) postupne sám seba odhaľuje, súc v podstate mnohopočetné jesno.

Idea v stoicizme je číra abstrakcia, ktorá reálne nejestvuje a je len názvom.

Idea Boha je významový útvar, ktorý Immanuel Kant vyčlenil z významového univerza ako regulatívnu ideu jednotiaceho bodu totality všetkých predmetov skúsenosti vôbec.

Idea dobra podľa Platona je idea, ktorá v hierarchii ideí zaujíma miesto na vrchole. Idea dobra sa prirodzene rozdeľuje a vďaka svojej dobrote je čímsi tvorivým, je prvou a najvyššou príčinou všetkých ostatných ideí hierarchicky nižších, ako aj jednotlivych vecí, ktoré ich odzrkadľujú. Idea dobra je prvým, najvyšším a konečným princípom sveta. Idea dobra má funkciu demiurga všetkého súcna, stvoriteľa organického i anorganického sveta, najvyššieho zákonodarcu, obsahujúceho v sebe dokonalé, ideálne poznanie všetkého, čo je. Idea dobra je prvá a absolútna príčina všetkého súcna a všetkého konania. Priblíženie sa k idei dobra je šťastie.

Idea duše je významový útvar, ktorý Immanuel Kant vyčlenil z významového univerza ako regulatívnu ideu jednotiaceho bodu totality vnútornej skúsenosti.

Idea filozofická podľa Kuhna je súčasť konceptuálneho aparátu vedca, zložka paradigmy, ktorú uznáva vedecké spoločenstvo.

Idea Mesiáša je významový útvar v mnohých náboženstvách a oslobodzovacích hnutiach, ktorým sa mieni spasiteľ, osloboditeľ poslaný Bohom; kresťanstvo túto ideu prevzalo z judaizmu.

Idea sily podľa Locka je jednoduchá idea, ktorú získavame zmyslovým vnímaním a reflexiou. Keď totiž sami na sebe pozorujeme, že myslíme a môžeme myslieť, že môžeme ľubovoľne pohybovať rozličnými časťami svojho tela, ktoré boli v pokoji, a keď sa naše zmysly každú chvíľu stretávajú s následkami, ktoré si prirodzené telesá navzájom spôsobujú - ziskavame ideu sily týmto dvojakým spôsobom.

Idea stvorenia z ničoty sa objavuje až v helenistickom období.

Idea sveta je významový útvar, ktorý Kant vyčlenil z významového univerza ako regulatívnu ideu totality vonkajšej skúsenosti.