Isabel Allendeová

Narodla sa v Peru diplomatovi Tomásovi Allendemu a Francisce Llone.[1] V roku 1945 sa rodičia rozišli a matka sa s deťmi odsťahovala naspäť do Čile. V rokoch 1953 až 1958 pobývali v Bolívii a neskôr v Bejrúte, kde doštudovala na súkromnej anglickej škole. V roku 1958 sa vrátila do Čile, kde dokončila štúdium žurnalistiky a stretla svojho prvého manžela, Miguela Fríasa, za ktorého sa vydala v roku 1962.

V rokoch 1959 až 1965 pracovala pre OSN v Santiagu a neskôr v Bruseli. V roku 1963 sa jej narodila dcéra Paula († 1992) a po návrate do Čile v roku 1966 sa narodil syn Nicolás (* 1967).[2]

Začiatkom roka 1967 začala pracovať pre časopis Paula a neskôr, v rokoch 1973-1974 písala pre detský časopis Mampato. V tom čase uverejnila dve rozprávky La abuela Panchita a Lauchas y Lauchones. Zároveň pracovala pre Kanal 7 a 13 čilskej televízie.

V roku 1973 mala v Santiagu premiéru jej hra El emperador (Vládca) a v septembri toho roku došlo v Čile k štátnemu prevratu na čele s generálom Augustom Pinochetom. Jej strýko, prezident Salvador Allende spáchal samovraždu a Allendeová s rodinou sa kvôli nepriaznivej situácii v krajine presťahovala do Venezuely. Tam pracovala pre noviny „El Nacional“ v Caracase a vyučovala na škole.

V roku 1982, kedy vo veku 99 rokov zomieral jej starý otec[3], mu začala písať list z ktorého sa vyvinul manuskript k jej slávnemu románu Dom duchov (La casa de espíritus). Kniha slávi dodnes veľký úspech a v roku 1993 ju sfilmoval dánsky režisér Bille August. Hlavné postavy stvárnili herci Jeremy Irons, Meryl Streepová, Winona Ryder, Glenn Close a Antonio Banderas.

V roku 1988 navštívila Kaliforniiu, kde stretla svojho druhého manžela Willieho Gordona s ktorým žila v San Rafael. V roku 2003 získala americké štátne občianstvo.[4] V roku 2015 sa po 27 rokoch manželstva oficiálne s manželom rozišli.[5][6][7]

Jej kniha Paula (vydaná 1994) je autobiografickou spomienkou na detstvo a mladosť strávené v Santiagu. Napísala ju po smrti svojej dcéry Pauly, ktorá zomrela v roku 1992 na porfýriu.[8]

V septembri 2010 obdržala Premio Nacional de Chile[9] za svoj prínos čilskej a svetovej literatúre ako štvrtá žena v poradí[10] a v roku 2012 Cenu Hansa Christiana Andersena[11].

„Skutočnosť nie je len to, čo vidíme na povrchu, skutočnosť má i magickú dimenziu, a keď po nej zatúžime, máme právo ju nadsadiť a dať jej farebnosť“.

• 1982 Dom duchov (La casa de los espíritus)
• 1984 La gorda de porcelana (novela)
• 1984 O láske a temnote (De amor y de sombra)
• 1987 Eva Luna
• 1989 Cuentos de Eva Luna
• 1991 Nekonečný plán (El plan infinito)
• 1994 Paula
• 1997 Afrodita
• 1999 Dcéra šťasteny (Hija de la fortuna)
• 2000 Sépiový portrét (Retrato en sepia)
• 2002 La ciudad de las bestias
• 2003 Mi país inventado
• 2003 El reino del dragón de oro
• 2004 El Bosque de los Pigmeos
• 2005 El Zorro: Comienza la leyenda
• 2006 Inés del alma mía
• 2007 La suma de los días
• 2010 La isla bajo el mar
• 2011 El cuaderno de Maya
• 2014 El juego de ripper
• 2015 El amante japonés

1. .:: Biografía de Chile ::. Historia de Chile - Biografías - Isabel Allende - . [online]. www.biografiadechile.cl, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online.
2. Isabel Allende se separa de Willie Gordon después de 27 años de matrimonio [online]. https://plus.google.com/u/0/+elmundo, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online.
3. Isabel Allende: "Encontré mi voz". BBC. 2007-02-16. Dostupné online [cit. 2016-01-03].
4. ISABEL ALLENDE AWARDED U.S. CITIZENSHIP [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
5. Isabel Allende: "Uno viene a este mundo a perderlo todo. Y hay que resignarse" [online]. Mujerhoy, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online.
6. PAÍS, Ediciones El. Isabel Allende retrata el amor en la vejez en “El amante japonés” [online]. https://plus.google.com/+elpais, 2015-05-28, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online. (španielsky)
7. Isabel Allende se separó de su esposo [online]. La Nación, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online.
8. "Estaba paralizada y, si no escribía 'Paula', no podía seguir viviendo" [online]. EL PAÍS, 1994-11-17, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online. (španielsky)
9. Isabel Allende gana Premio Nacional de Literatura de Chile [online]. Prensa Libre, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online.
10. Premios Nacionales de Literatura - Cámara Chilena del Libro [online]. Cámara Chilena del Libro, [cit. 2016-01-04]. Dostupné online. (španielsky)
11. Escritora Isabel Allende recibe premio a la narrativa mágica en Dinamarca [online]. www.latercera.com, [cit. 2016-01-03]. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Isabel Allendeová

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Oficiálna stránka