Sergej Jevgenievič Voronov

Vo svojej prvej seniorskej sezóne bol Voronov prvýkrát nominovaný na seniorské súťaže série „Grand Prix“. Na seniorských majstrovstvách Ruska pri svojej premiére skončil šiesty a nezískal tak právo vystúpiť na majstrovstvách Európy. Úspešne však vystúpil na Zimnej Univerziáde, kde získal piate miesto. Následne vyhral juniorské majstrovstvá Ruska a bronzovú medailu na juniorských majstrovstvách sveta. V závere sezóny sa Voronov prvýkrát zúčastnil seniorských majstrovstvách sveta a obsadil 19. miesto.

Začiatok sezóny 2007/2008 bol poznačený zdravotnými problémami. Voronov sa kvôli obnovenému zraneniu nohy musel odhlásiť zo súťaže „Skate Canada International 2007“ a aj po návrate do súťaží nemohol celú sezónu skákať odpichnuté skoky. Na súťaži „Trophée Eric Bompard 2007“ získal svoju prvú medailu (striebro) v sérii „Grand Prix“. Následne sa stal majstrom Ruska a úspešne reprezentoval krajinu na Majstrovstvách Európy 2008 (4. miesto) a na Majstrovstvách sveta 2008 (7. miesto).

V nasledujúcej sezóne sa Voronovovi na súťažiach „Grand Prix“ nedarilo. Na „Skate Canada International 2008“ skončil šiesty a na „Cup of Russia 2008“ siedmy. Po týchto súťažiach a mesiac pred národným šampionátom sa s trénerom rozhodli zmeniť krátky program, pretože Voronov nebol spokojný s vybratou hudbou.[3] V decembri 2008 obhájil titul majstra Ruska. Na Majstrovstvách Európy 2009 bol po krátkom programe šiesty, no po voľnej jazde klesol na trináste miesto a celkovo skončil deviaty. Následne sa na Voronova zniesla vlna kritiky zo strany trénerov a funkcionárov ruskej krasokorčuliarskej federácie. Športovca obviňovali z lenivosti a nezodpovedného prístupu k tréningu.[4][5] [6] Podobná situácia ako na európskych majstrovstvách nastala aj na majstrovstvách sveta - Voronov bol po krátkom programe deviaty, vo voľných jazdách klesol na 14. miesto a celkovo skončil na 13. mieste. Našťastie, v súčte s desiatym miestom druhého ruského reprezentanta Andreja Lutaja, získalo Rusko dve miestenky pre súťaž mužov na nasledujúce majstrovstvá sveta a na Olympijské hry 2010 vo Vancouvere.

Na záver sezóny sa Voronov zúčastnil vôbec prvých „majstrovstiev sveta“ v súťaži družstiev - „World Team Trophy 2009“, ktorá sa konala 16. - 19. apríla 2009 v japonskom Tokiu. Vo svojom segmente skončil Voronov siedmy, družstvo Ruska získalo piate miesto.

V tejto sezóne Voronov podával veľmi nestabilné výkony. Na súťaži „Finlandia Trophy“ bol druhý, na „Cup of China 2009“ získal bronz a na „Trophée Eric Bompard 2009“ v Paríži bol šiesty. Získal striebornú medailu na ruskom národnom šampionáte, čo mu zaistilo miestenku na majstrovstvá Európy. Tam však pokazil krátky program (17. miesto), vo voľných jazdách skončil dvanásty, čo stačilo iba na celkové 14. miesto. Kvôli jeho nepresvedčivému výkonu sa ruská krasokorčuliarska federácia rozhodla na nastávajúce Zimné olympijské hry 2010 do Vancouveru a Majstrovstvá sveta 2010 namiesto neho Arťoma Borodulina, ktorý skončil tretí na majstrovstvách Ruska.

Majstrovstiev sveta sa Voronov nakoniec zúčastnil ako náhradník namiesto Jevgenija Pľuščenka, ktorý bol zranený. Počas majstrovstiev odstúpil zo súťaže Borodulin a Voronov obsadil štrnáste miesto ako jediný zástupca Ruska. Na konci sezóny sa Voronov rozhodol zmeniť trénera a vrátiť sa do Moskvy, kde začal trénovať pod vedením Nikolaja Morozova.[7][8]

Sezóny 2010/2011 a 2011/2012 boli poznačené zraneniami. Počas krátkeho programu na súťaži „Coupe Internationale de Nice 2010“ sa zranil a bol nútený odstúpiť. Rovnako kvôli zraneniu nedokončil ani súťaž „Cup of China 2010“. Na národných majstrovstvách bol desiaty v krátkom programe a tretí vo voľnej jazde, čo mu prinieslo celkové štvrté miesto so stratou iba 0,27 bodu na bronzové umiestnenie. Jediným jeho medailovým umiestnením bola Zimná univerziáda 2011, kde získal striebornú medailu.

Na Majstrovstvách sveta 2012 v Nice skončil Voronov sedemnásty v dôsledku bolestí v nohe. Ako sa ukázalo neskôr, šlo o vážnu zlomeninu v členkovom kĺbe, ktorá si vyžiadala viac ako mesačnú liečbu.[9] Z tohto dôvodu sa Voronov nemohol zúčastniť ani tímovej súťaže „World Team Trophy 2012“, v ktorej ho nahradil Maxim Kovtun.

Sezóna 2012/2013 bola pre Voronova úspešnejšia v porovnaní s predošlými. Získal striebro na národných majstrovstvách a bronz na súťaži „Cup of China 2012“ - bola to jeho tretia medaila zo súťaží série „Grand Prix“. Koncom sezóny, v apríli 2013, sa Voronov rozhodol po troch rokoch odísť od doterajšieho trénera Morozova.[10]

Od sezóny 2013/2014 začal Voronov spolupracovať s gruzínskou trénerkou Eteri Tutberidzeovou a Sergejom Dudakovom.[11] Hneď na svojom prvom podujatí sezóny - na Finlandia Trophy 2013 získal striebornú medailu. Na súťaži série „Grand Prix“ NHK Trophy 2013 skončil na deviatom mieste. Ďalej nasledovali už iba medailové umiestnenia - zlato na súťaži „Zlatá korčuľa Záhrebu 2013“, bronz na Majstrovstvách Ruska 2014 a striebro na Majstrovstvách Európy 2014. Na svojom šiestom európskom šampionáte si vylepšil aj svoje osobné maximum na 252,55 bodu.

Voronovove výborné výsledky v predchádzajúcej sezóne mu opäť umožnili dostať sa do reprezentačného tímu Ruska a zúčastniť sa tých najprestížnejších svetových súťaží.[12][13] V tejto sezóne bol Voronov nominovaný na dve súťaže série „Grand Prix“ - „Rostelecom Cup“ a „NHK Trophy“.[14]