Maxim Pavlovič Kovtun

Kovtun začal korčuľovať ako štvorročný v roku 1999 v jeho rodnom meste Jekaterinburg v športovom klube „Lokomotiv“, kde pôsobí aj jeho otec ako krasokorčuliarsky tréner, pod vedením trénerky Mariny Vojcechovskej.[2][3] V apríli 2007 vyhral svoje prvé veľké preteky staršieho dorastu „Krištáľový koník 2007“ („Хрустальный конёк 2007“) v ruskom Odincove[6] a v roku 2009 prvú etapu Ruského pohára medzi juniormi v Perme.[7] V priebehu roka 2010 sa Kovtun naučil skákať trojitý axel a už vo februári 2011 bol druhý na Európskom olympijskom festivale mládeže. Na jeseň 2011 sa Kovtun presťahoval z Jekaterinburgu do Moskvy, kde trénoval pod vedením Mariny Vojcechovskej a Nikolaja Morozova a zaradil do svojich programov štvoritý toeloop. V septembri 2011 Kovtun vyhral svoju prvú súťaž série Grand Prix juniorov v Brašove a bol druhý na súťaži v Tallinne, vďaka čomu postúpil do finále, kde skončil na štvrtom mieste. V apríli 2012 sa Kovtun zúčastnil ako súčasť ruského národného družstva na Majstrovstvách sveta družstiev v krasokorčuľovaní 2012 v Tokiu.

V lete pred začiatkom sezóny 2012/2013 sa Kovtun rozhodol zmeniť trénera a od Morozova prešiel k Jelene Vodorezovovej Bujanovovej a Tatiane Tarasovovej.[5] Zmena Kovtunovi pomohla zlepšiť výsledky a už v aktuálnej sezóne vyhral obe etapy juniorskej Grand Prix (v Chorvátsku a Nemecku). Vo Finále Grand Prix juniorov v ruskom Soči predviedol najťažšie kaskády skokov - štvoritý toeloop-trojitý toeloop a trojitý axel-trojitý toeloop, vďaka čomu zvíťazil s náskokom 11 bodov pred strieborným Joshuom Farrisom a vytvoril si nový osobný rekord s celkovým skóre 222,31 bodu.[8][9]

Kovtun sa prvýkrát zúčastnil seniorských súťaží v sezóne 2012/2013. V decembri 2012 sa na Majstrovstvách Ruska umiestnil na piatom mieste v súťaži mužov seniorov (kým prvé dve miesta zaručovali priamu nomináciu na nadchádzajúce majstrovstvá Európy, o treťom reprezentantovi mala právo rozhodnúť špeciálna komisia). Na základe rozhodnutia Rady trénerov Ruskej krasokorčuliarskej federácie však Kovtun získal jednu z troch miesteniek na Majstrovstvá Európy 2013 namiesto Konstantina Meňšova (ktorý na ruskom šampionáte skončil tretí). Toto kontroverzné rozhodnutie vyvolalo medzi niektorými krasokorčuliarmi a trénermi nesúhlasné reakcie.[10][11][12] Rozhodnutie sa však nakoniec ukázalo ako správne. Na majstrovstvách Európy Kovtun vo voľnej jazde predviedol dva štvorité toeloopy,[13] vylepšil si osobný rekord (226,57 bodu) a umiestnil sa najvyššie zo všetkých ruských reprezentantov, obsadil piate miesto. V marci 2013 Kovtun debutoval na seniorských majstrovstvách sveta, kde obsadil 17. miesto. Prvú seniorskú sezónu zakončil na tímovej súťaži „2013 ISU World Team Trophy in Figure Skating“ v Tokiu, kde skončil ôsmy, pričom tím Ruska skončil na štvrtom mieste.

Pre sezónu 2013/14 pripravili Vodorezovová s Tarasovovou svojmu zverencovi rekordne náročné programy obsahujúce až päť štvoritých skokov, v krátkom programe štvoritý toeloop a štvoritý salchov, vo voľnej jazde štvoritý toeloop a dva salchovy. To všetko s úmyslom získať jedinú ruskú miestenku do súťaže mužov na Zimné olympijské hry 2014 v Soči.

V tejto sezóne absolvoval svoje prvé súťaže v seniorskej sérii „Grand Prix“ („Cup of China 2013“ a „Rostelecom Cup 2013“). Jeho prvou seniorskou súťažou Grand Prix bol „Cup of China 2013“, na ktorej v dvoch programoch predviedol štyri štvorité skoky[14][15] a získal striebornú medailu pred Číňanom Jen Chan. Aj na druhej súťaži „Rostelecom Cup 2013“ obsadil celkové druhé miesto a vylepšil svoje osobné rekordy (krátky program 92,53 bodu, celkové skóre 240,34 bodu). Týmito výsledkami sa kvalifikoval do svojho prvého seniorského Finále Grand Prix 2013 v japonskej Fukuoke, kde dosiahol nový osobný rekord vo voľnej jazde (164,32 bodu) a celkovo skončil piaty.

Na Majstrovstvách Ruska 2014, ktoré sa konali v decembri 2013 v Soči Kovtun zvíťazil, čím si zabezpečil jedinú miestenku na nadchádzajúce zimné olympijské hry v Soči. V krátkom programe bol druhý, ale predviedol najlepšiu voľnú jazdu a porazil aj trojnásobného olympijského medailistu Jevgenija Pľuščenka.[16]