Slovenská televízia

Pravidelné vysielanie Česko-slovenske televízie z bratislavského televízneho štúdia začalo 3. novembra 1956. Televízni pracovníci mali v tom čase k dispozícii trojkamerový prenosový voz, provizórnu hlásateľňu, neskôr bola prebudovaná na miniatúrne štúdio, dve kamery a filmový snímač. Hlavným programom prvého televízneho vysielania bol prenos zo slávnosti v bratislavskom PKO. Réžiu prvého programu mal J. Mazanec, vysielania J. Rehák, hlásateľkou bola Hilda Michalíková. Skupinu kameramanov viedol E. Rožňovec. V čase prvého vysielania bolo na Slovensku približne iba 500 televízorov. Najprv sa vysielalo dvakrát týždenne, v stredu a v sobotu, od 3. novembra 1957 každý deň okrem pondelka.

V počiatočnom období rozvoja televízie sa museli pracovníci vysporiadať aj s ideologickými problémami. Vyžadovalo sa od nich uprednostňovanie politických obsahov o úspechoch socializmu a o ideálnom socialistickom občanovi. Okolo roku 1968 nastalo určité kultúrne i umelecké uvoľnenie. Umožňovalo nakrúcať adaptácie diel západných autorov, ktoré však bolo čoskoro zabrzdené, no televízia aj tak mala zásluhu na šírení myšlienok Pražskej jari. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy sa situácia zdramatizovala, televízne štúdiá boli obsadené a vysielanie bolo prerušené. Opäť nastala tvrdá cenzúra. Televízia bola po príchode vojsk Varšavskej zmluvy odsúdená ako prozápadná a antikomunistická, čo malo dopad na prepúšťanie pracovníkov. Diela zahraničných autorov boli odsudzované, ideológovia viac preferovali divácky neúspešné a nezaujímavé inscenácie historických udalostí politického významu.

Počas nežnej revolúcie sa potvrdila úloha televízie ako nosného informačného média. Od 22. novembra 1989 prinášala Česko-slovenská televízia priame prenosy z Václavského námestia v Prahe a rôzne diskusné bloky s práve sa rodiacim hnutím za demokraciu. Na televízne obrazovky sa dostávali necenzurované zábery a komentáre, ktoré prispeli k pádu totalitného režimu, pretože informovali verejnosť objektívne a rýchlo. Od 3. septembra 1990 došlo k zmene koncepcie televízie: federálnym kanálom zostal len dovtedajší 1. program – F1, zatiaľ čo 2. program sa rozdelil na dva samostatné vysielacie okruhy: ČTV pre Česko a S1 pre Slovensko (druhý program však bol už od svojho vzniku koncipovaný ako národný a teda odlišný pre Česko a pre Slovensko). Zároveň vznikol tretí program ČST OK 3, ktorý začal vysielať na frekvenicach sovietskej televízie v ČSSR,[1] na Slovensku o rok neskôr nahradený stanicou TA 3.

logp STV, 1992

Od 1. januára 1993 začala vysielať Slovenská televízia na dvoch programoch pre celé územie Slovenska. Dovtedy sa na vysielaní dvoch programov Československej televízie podieľala približne jednou tretinou. Zložitý spoločenský a politický vývoj zasiahol aj do fungovania tejto inštitúcie. Za dvanásť rokov sa v Slovenskej televízii vystriedalo 13 manažmentov. Do viac ako stopercentného nárastu výroby zasiahlo tiež výrazné zvyšovanie cien materiálových, technologických a energetických vstupov, ako aj zvyšovanie nákladov na vysielanie Slovenskej televízie, na údržbu a správu jej archívov.

1. januára 2004, keď bol generálnym riaditeľom Richard Rybníček sa uskutočnila zmena grafiky, kompletná zmena vysielacej štruktúry, boli zrušené hlásateľky a Hlavné redakcie boli zlúčené do jedného celku. Začal sa takzvaný "Nový začiatok" STV. Ľudia majú dodnes rôzne názory na túto udalosť, pretože na jednej strane sa STV konečne zbavila miliónových dlhov a bola rozpočtovo po veľmi dlhej dobe v pluse, no na druhej strane začal byť program STV veľmi komerčný. Mnohým prekážala presýtenosť programu americkými filmami, v ktorých výrazne dominoval český dabing, čo bolo na národnú televíziu paradoxné (čo napokon v roku 2007 podnietilo vládu k vydaniu nového audiovizuálneho zákona pre slovenské dabingy), a ak aj bol použitý slovenský dabing, tak bol z nepochopiteľných príčin vyrobený v externých štúdiách (napr. Štúdio Attack), pričom STV disponovala vlastným dabingovým štúdiom. Kontroverzné bolo aj organizovanie súťaže Slovensko hľadá Superstar, ktorá podľa mnohých ľudí nepatrila na obrazovky verejnoprávnej televízie. Tiež bol obmedzený počet vlastných produkcií, teda seriálov a filmov ^{[chýba zdroj]}.

V roku 2008 8. augusta o 14:00 bol spustený zároveň so začiatkom Olympijských hier 2008 v Pekingu nový verejnoprávny športový kanál Trojka.

Od 1. januára 2011 sa začlenila pod Rozhlas a televíziu Slovenska.

Zdroj: [4]