Sádek (Velké Heraltice)

Sádek (nem. Zattig)[1] je časťou obce Velké Heraltice nachádzajúci sa v okrese Opava, v Moravskosliezskom kraji.

Sádek
časť obce Velké Heraltice
dedina
Štát Česko
Región Morava
Okres Opava
Obec súčasť obce Velké Heraltice
Historický región Sliezsko
Nadmorská výška 362 m n. m.
Súradnice 49°57′10″S 17°44′52″V
Rozloha 11,17 km² (1 117 ha)
Obyvateľstvo 322 (2001)
Prvá pís.zmienka 1250
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 747 75
Sádek
Poloha na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

História

Prvá zmienka o Sádku pochádza z roku 1250, kedy patril velehradskému kláštoru.[2] Po velehradských cisterciánoch sa majiteľmi dediny stali Bírkovci z Násilej a po nich Bruntálskí z Vrbna, za ktorých sa Sádek stal súčasťou panstva Heraltice. Do roku 1848 vykonával správu obce v zastúpení vrchnosti richtár. Po zrušení patrimoniálneho zriadenia bola zavedená obecná samospráva, prvým starostom sa stal sedliak Jan Gebauer.

Dedina bola úplne obývaná Nemcami, v roku 1864 mala 64 domov a 462 obyvateľov. Nemecká škola bola v Sádku už v roku 1775. Súčasťou obce bol tiež Sádecký dvor, ktorý sa rozkladal neďaleko dediny. Tento veľký gazdovský dvor sa v roku 1927 stal tzv. Zvyškovým statkom a v tej dobe tu prišli prví českí osadníci Ladislav Verner, Ferdinand Orlík a František Mazur. To znamenalo začiatok českej menšiny v Sádku. Vznikla tiež česká menšinová škola, ktorá od roku 1929 mala vlastnú budovu zakúpenú a opravenú Maticou opavskou. Bola v nej aj materská škola. Prvým učiteľom bol Bedřich Jařabáč.

Po vzniku samostatnej Česko-slovenskej republiky vykonávalo správu obce obecné zastupiteľstvo, v ktorom mala česká menšina jedného zástupcu. Najsilnejšou stranou v medzivojnovom období bola v Sádku Sudetonemecká strana, ktorá sa výrazne zasadzovala o rozbitie Česko-Slovenska. Po Mníchovskej zrade a príchode nemeckej armády v októbri 1938 muselo české obyvateľstvo obec opustiť a jeho majetok bol zabavený.

Dedina bola oslobodená sovietskou armádou 6. mája 1945. V roku 1946 bol ustanovený miestny národný výbor, ktorého predsedom sa stal Jozef Stupeň. Po povojnových peripetiách boli v roku 1946 sudetskí Nemci odsunutí, na ich miesta prichádzali noví osídlenci. V roku 1952 založili jednotné roľnícke družstvo (jednotné zemědělské družstvo). Do roku 1974 družstvo hospodárilo samostatne, potom bolo zlúčené s JZD vo Veľkých Heralticiach a v roku 1976 sa ďalej zlúčilo s JZD Brumovice. Statok v Sádeckom dvore bol v 1948 zoštátnený a bol zaradený do Česko-slovenských štátnych majetkov. V roku 1977 bola farma statku priradená ku zlúčeným družstvám. Sádek sa stal v roku 1976 miestnou časťou obce Velké Heraltice.

Druhá svetová vojna

V čase narastajúceho ohrozenia Česko-Slovenska začala v roku 1935 výstavba stáleho opevnenia pozdĺž vtedajších hraníc s Nemeckom. Z línie ťažkého opevnenia bol do konca septembra 1938 ako posledný vo Sliezsku vybetónovaný pechotný zrub OP-S 38 severne od Sádku. Zrub bol trojzvonový, ale už nebol osadený delami. Od roku 1936 boli vytvárané špeciálne jednotky nazývané strážne prápory. Tretia rota strážneho práporu XIII bola premiestnená z Litultovice do Březovej a v apríli 1938 sa časť roty nasťahovala do Sádku. Vojaci sa ubytovali v hasičskej zbrojnici, ich veliteľom bol čatár Jan Kubiš. Po demobilizácii sa dostal do Spojeného kráľovstva, kde prešiel výcvikom a v roku 1941 bol vysadený do protektorátu ako člen skupiny Antropoid. S Jozefom Gabčíkom vykonal atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Heydricha. Hrdinu Jána Kubiša pripomína v Sádku pamätná tabuľa umiestnená v roku 2010 na hasičskej zbrojnici, kde sa v pohnutej dobe roku 1938 zdržiaval.

Pamiatky

Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie je najväčšou pamätihodnosťou dediny. Bol postavený v roku 1865 a stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1461. Blízko dediny stáli tri veterné mlyny, ale žiadny sa do dnešnej doby nezachoval.

Súčasnosť

V súčasnosti má Sádek necelých 300 obyvateľov. Každoročne sa tu usporadúva mnoho osláv (hasičské preteky, oslobodenie Sádku, detský deň a ďalšie).

Vybavenosť obce

Na severnom konci dediny sa nachádza budova slúžiaca pri hasičských pretekoch, poľovníckych honoch, oslavách narodenín a pod. Kultúrny dom sa v súčasnosti prestavuje na jedáleň, v pláne je výstavba tenisového kurtu.

Zbor dobrovoľných hasičov

Nedávno miestny hasiči oslavovali 110 rokov od svojho založenia (zbor založený v roku 1893), novo bola renomovaná hasičská zbrojnica. Zo starej budovy predajne zmiešaného tovaru sa stala nová budova pre opravu hasičskej techniky.

Referencie
  1. HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. (po česky)
  2. Hosák, s. 784

Literatúra
  • FAJKUS, Bohuslav. Sádek 1250-2010, z historie obce. Velké Heraltice-Sádek : Sdružení dobrovolníků v Sádku, 2010.

Externé odkazy


Obec Velké Heraltice
Košetice • Malé Heraltice • Sádek • Tábor • Velké Heraltice

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sádek (Velké Heraltice) na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.